mundúr -a m. hovor. expr. (voj.) uniforma: obliecť si m.
mundúr -ru/-ra L -re pl. N -ry m.
mundúr -ra L -re pl. N -ry m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ hovor. expr. ▶ jednotné oblečenie pre príslušníkov armády, rozličných povolaní, organizácií a pod., uniforma, rovnošata: vojenský, hajdúsky m.; nosiť m. ↗ i fraz.; obliecť si m. ↗ i fraz.; muž v parádnom šéfkuchárskom mundúre; vyfasovať väzenský m. i pren. dostať sa do väzenia; oranžové mundúry upratovacej čaty [LT 1998]; Na sebe mal vyhladený mundúr so zlatými gombičkami a na boku meč. [A. Habovštiak]; Z tónu vášho hlasu som pobadala, že nie ste vojak, i keby na vás navešali desať mundúrov. [Š. Žáry]; Udám ho veliteľovi, aby vedel, koho to obliekol do žandárskeho mundúra. [L. Ballek] ◘ fraz. nosiť mundúr byť vojakom (z povolania); obliecť si mundúr stať sa vojakom (z povolania)
mundúr -a m. ‹n < f›
1. hovor. uniforma, rovnošata: vojenský, trestanecký m.
2. hovor. expr. oblek: sviatočný m.;
mundúrový príd.
mundúr p. uniforma
uniforma jednotné oblečenie pre príslušníkov armády, rozličných povolaní, organizácií a pod. • rovnošata: vojenská, banícka uniforma, rovnošata; obliecť si uniformu, rovnošatu • hovor. expr. mundúr (obyč. vojenská uniforma): obliecť si mundúr
mundúr, -a, 6. p. -e, mn. č. -y (star. i mundier, -a, 6. p. -i, mn. č. -e) m. hovor. expr. vojenské šaty, rovnošata: vojenský m.
mundúr m. (munďúr, mundir, munďiér, munder) 1. zastar. al. expr. rovnošata, uniforma (obyč. vojenská): Aľe bi ťi pristau̯ takí munďúr, Ondro! (Dol. Lehota DK); Šeci francúskí partizáňi maľi munďúri zalátané, obhorené (Čičmany ŽIL); Dostau̯ mundúr, koňa, tri groše a tri komisárki (Jablonové MAL); Vojaci nośa munder (Dl. Lúka BAR); Tebe budze bars pasovadz mundir (Kanaš PRE); hasickí munďúr (Žaškov DK); munďiér (Bošáca TRČ) F. nosí vojanskí mundúr (Návojovce TOP) - je na základnej vojenskej službe 2. zastar. vojenský plášť: Zime nosili dlhí mundúr po peti (Návojovce TOP); Kedz sme večér f kasárňách fasovaľi mundúr a cvíbach, uš sme vedzeľi, že to smrdzí frontom (Brvnište PB) 3. expr. pracovný oblek: Munder dześka rucila (Fintice PRE)
mundér, mundier, mundír p. mundúr
mundúr [-úr, -ier, -ér, -ír] m fr/nem voj uniforma s príslušenstvom, s výstrojom: pana grofowi na mundir (P. BYSTRICA 1721); z mundierom sem ssel do Buchlowa (KRUPINA 1741); mundér kazdeho dne s keffku wikeffat (VoP 1760); wzal ze sebu na woganskem munduru geden kepenek (Kur 18. st); -sky príd: pri mundurskeg commissiy gsuce mundirske wogsko (Kur 1782); mundirske ssatne kusky (Kur 18. st)