Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

munícia -ie ž. strelivo: zásoby m-ie;

muničný príd.: m. sklad

munícia [-n-] -ie ž.

munícia [-n-] -ie ž. ⟨lat.⟩ ▶ náboje do strelných zbraní; výbušné prostriedky (granáty, bomby a pod.) určené obyč. na ničenie cieľa; syn. strelivo: delostrelecká, ženijná, letecká m.; trieštivá, veľkokalibrová m.; ostrá m. ktorá má prieraznú strelu; slepá, cvičná m. nepravá, určená na výcvik; kazetová m. delostrelecká strela, letecká bomba al. bojová hlavica rakety obsahujúca niekoľko desiatok až stoviek čiastkových striel, mín a pod. s vysokým trieštivým, ničivým účinkom a zasahujúca viaceré ciele naraz; sklad s muníciou; vlaky naložené potravinami a muníciou; nedovolené držanie zbrane a munície; vystrieľať všetku muníciu ↗ i fraz.; zásoby munície sa už minuli; zneškodniť zvyšky objavenej munície; našli nevybuchnutú muníciu z druhej svetovej vojny ◘ fraz. vystrieľať všetku muníciu použiť všetky možné prostriedky, argumenty pri presviedčaní niekoho o niečom, často neúspešne

munícia -ie ž. ‹l› náboje do strelných zbraní, strelivo; výbušné prostriedky (granáty, bomby a i.): pechotná, delostrelecká m.; m. loveckých zbraní;

muničný príd.: m-á továreň, m. sklad

munícia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. strelivo a iné vojenské výbušné predmety;

pren. žart. zásoba: Z mesta donášajú (na parník) munície na šafle: všetko limonáda. (Kuk.);

muničný príd.: m. sklad; m-á továreň na muníciu

munícia ž.
1. voj. strelivo: Vraveľi, že tej chúďence ďeťičke meseľi voľáku muňíciju starú nájťi (V. Lom MK); Vojákon sa minula munícija (Bánovce n. Bebr.);
2. zastar. poľný vojenský výstroj: Kelú muníciju misel vliašč (Kameňany REV)

munícia ž lat
1. strelivo a i. voj. výbušné prostriedky: zamky visitowal a munity opacžowal (LIETAVA 1674); mesto wzalo wos pod municiu (KRUPINA 1685); generál, ktery s munitiou svojou, s delmi pospíchaje (ASL 18. st)
2. obranné priestory, opevnenie: munitie zamkowske neboly dielne, než pre obranu se zanechaly; bassty a gyne munitie (P. PODHRADIE 1657)