muž -a mn. -i/-ovia m.
1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač
2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a
3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov
4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a
● sú ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;
mužský
I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská
● m-á ruka pevné vedenie;
mužsky prísl.;
mužskosť -i ž.;
mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;
mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4
II. mužský m. zastaráv. muž, chlap
mužsky prísl.
mužsky prísl. ▶ príznačne pre muža, pre mužov; ako muž, muži; syn. mužne, chlapsky: m. dominantné chápanie rozdelenia úloh medzi mužmi a ženami; pozrieť sa na problém m.; Pekná, trochu mužsky robustná telocvikárka so svalnatou postavou sa mrzuto dívala na hodiny. [J. Sedlák]
mužský príd. vzťahujúci sa na muža, patriaci mužovi: m. vek, m. hlas, m-é šaty; m. krajčír šijúci pre mužov; m-é pokolenie muži; m-é pohlavie, pren. žart. muži; m. výraz tváre, m-á hrdosť; gram. m. rod; poet. m. rým s prízvukom na poslednej rýmovanej slabike; bot. m. kvet prášnikový;
spodst. mužský, -ého, mn. č. -kí m. muž, chlap: mali mužského v dome (Barč);
mužsky prísl. mužskosť, -ti ž.
1. súhrn podstatných charakteristických vlastnosti muža;
2. zried. dospelý vek muža: roky prechádzania z mladonstva k mužskosti (Vaj.)