mužný príd. majúci výrazné (kladné) vlastnosti muža, chlapský: m. výzor, hlas; m. čin; m-é roky vyznačujúce sa najväčšou aktivitou muža; m. šport tvrdý;
mužne prísl.;
mužnosť -i ž.
mužnosť -ti ž.
mužnosť -ti ž. 1. ▶ súhrn vlastností (napr. sila, odvaha) všeobecne vnímaných ako mužné al. fyzických znakov typických pre skutočného muža, dospelého človeka mužského pohlavia; syn. mužskosť, chlapskosť: symboly, znaky mužnosti; typické prejavy mužnosti; zakladať si na svojej mužnosti; dokazovať svoju m.; mladík ju upútal svojou mužnosťou a rozhodnosťou; byť v rozkvete mužnosti byť v mužnom, dospelom veku; Jeho zdráhanie nevyznelo ako nedostatok mužnosti a mužskej odvahy. [J. Lenčo] 2. trochu žart. ▶ schopnosť pohlavného aktu (a oplodnenia), potencia; mužský pohlavný orgán: lieky, prípravky na m.; stratiť m.; prísť o svoju m.; niektoré rastliny údajne dodávajú m.; jeho m. sa prebúdzala; Tvárou mu prebehne prudké zachvenie a jeho už na prasknutie navretá mužnosť sa začne scvrkávať. [A. Baláž]
mužný príd.
1. patriaci dospelému mužovi, plne rozvinutý, dospelý: m. vek; v plnej m-ej sile (Vaj.);
2. majúci charakteristické kladné vlastnosti muža (napr. silu, odvahu, priamosť ap.): m-á tvár, m-á postava; m-á odvaha, m. čin;
mužnosť, -ti ž.