mužný príd. majúci výrazné (kladné) vlastnosti muža, chlapský: m. výzor, hlas; m. čin; m-é roky vyznačujúce sa najväčšou aktivitou muža; m. šport tvrdý;
mužne prísl.;
mužnosť -i ž.
mužne 2. st. -nejšie prísl.
mužne 2. st. -nejšie prísl. ▶ príznačne pre mužný, chlapský typ; ako skutočný muž, silne, nebojácne; syn. mužsky, chlapsky: m. vyšportované svaly; zachovať sa m.; vystupovať m. a sebavedome; syn sa už holí a vyzerá každým dňom mužnejšie; Kolegyne úzkostlivo a vystrašene pištia, kolegovia sa síce tvária mužne, ale každému akosi chýba odvaha zasiahnuť. [J. Lenčo]
mužný príd.
1. patriaci dospelému mužovi, plne rozvinutý, dospelý: m. vek; v plnej m-ej sile (Vaj.);
2. majúci charakteristické kladné vlastnosti muža (napr. silu, odvahu, priamosť ap.): m-á tvár, m-á postava; m-á odvaha, m. čin;
mužnosť, -ti ž.