mužný príd. majúci výrazné (kladné) vlastnosti muža, chlapský: m. výzor, hlas; m. čin; m-é roky vyznačujúce sa najväčšou aktivitou muža; m. šport tvrdý;
mužne prísl.;
mužnosť -i ž.
mužný -ná -né 2. st. -nejší príd.
mužný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ súvisiaci s mužom; charakteristický pre muža ako nositeľa kladných mužských vlastností; podobný ako u muža; syn. chlapský; op. nemužný: m. hlas; m. stisk ruky; mužné telo; mužná hruď, postava; mužná sila, dôstojnosť; mužné správanie; m. šport tvrdý; dospieť do mužného veku; Sivý pulóver mu pristal. Robil ho ešte mužnejším. Pripadal mi ako atlét. [K. Lászlová]; Tá [depresia] si veru nevyberá a postraší aj najmužnejšie typy. [VNK 1999]
mužný p. mužský1
mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovanie • mužný • tvrdý: mužný, tvrdý šport • pánsky: pánske oblečenie • neženský: má mužské, neženské pohyby
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
mužný príd.
1. patriaci dospelému mužovi, plne rozvinutý, dospelý: m. vek; v plnej m-ej sile (Vaj.);
2. majúci charakteristické kladné vlastnosti muža (napr. silu, odvahu, priamosť ap.): m-á tvár, m-á postava; m-á odvaha, m. čin;
mužnosť, -ti ž.
mužný príd odvážny, statočný, hrdinský: fortis, virilis; mužný (PD 18. st); -e prísl: (väzeň) Turkowy stateczne a mužne odbygel (B. ŠTIAVNICA 1583); snásseg můžně protiwné wěcý (KO 1782); -osť ž schopnosť plodenia: euiratus: mužnosti zbawený, zženilý (CL 1777)