mušketa -y -kiet ž. hist. puška s podpernou vidlicou a zámkou na zápalnú šnúru
mušketa -ty -kiet ž.
mušketa -ty -kiet ž. ⟨tal.⟩ hist., voj. ▶ pechotná, obyč. dlhá puška nabíjaná spredu, s podpernou vidlicou a so zámkou na zápalnú šnúru, používaná v 16. a 17. stor.: hlaveň, pažba muškety; dunenie z diel a muškiet; nabiť mušketu; vojaci boli vyzbrojení mušketami; Program obohatia rytierske súboje jazdca na koni a pešiaka, streľba z historických zbraní - diel, kuší, muškiet a dobových pištolí. [Sme 1997]
mušketa -y ž. ‹f < t› hist. voj. spredu nabíjaná puška používaná v 16. – 17. stor.;
mušketový príd.
mušketa, -y, -kiet ž. druh starej ručnej strelnej zbrane väčšieho kalibru
mušketa ž, mušket m fr ručná strelná zbraň väčšieho kalibru: misto, w kterem se mussketj držj (TRENČÍN 1589); musskety nemeczke; musskety kratke (s. l. 1601); wydlyčzek k mussketom (LIETAVA 1633); dioptra: mussket pozlaceny (KS 1763)