mučiteľ -a mn. -ia m. kto mučí niekoho, trýzniteľ;
mučiteľka -y -liek ž.
mučiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
mučiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto niekomu spôsobuje telesné al. duševné utrpenie, kto niekoho mučí: krutý, surový m.; usvedčiť mučiteľov väzňov zo zverstiev; Díval sa nenávistne na svojich mučiteľov, opovrhoval nimi. [P. Sever]; Správanie obete je niekedy také opovrhnutiahodné, aké sú poľutovaniahodné a smutné činy mučiteľa. [CN 1998] ▷ mučiteľka -ky -liek ž.: Jeho mučiteľka mu podľa obžaloby spôsobila telesné zranenia. [Sme 1997]
diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán
mučiteľ kto druhému spôsobuje telesné al. duševné utrpenie • trýzniteľ: mučiteľ, trýzniteľ ženského srdca • pejor. katan: po chvíľke týrania jeho katani odišli • kat • trápič • zried. trápiteľ
mučiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto mučí, týra, trápi niekoho: Oh, keby vedel. akým jej je mučiteľom! (Tim.);
mučiteľka, -y, -liek ž.
mučiteľ m kto mučí, týra, trápi niekoho, trýzniteľ: tortor: mučitel (AP 1769); (mnísi) gsu tela svého mučiťeli (BR 1785)