mučidlo -a -diel s. nástroj na mučenie
mučidlo -la -diel s.
mučidlo -dla -diel s. ▶ (stredoveký) nástroj na telesné mučenie vyšetrovaných al. previnilcov: dômyselné, hrozné m.; mestské mučidlá zo 17. storočia; zložiť niekoho z mučidiel; Ocitli sme sa sami medzi škripcami, kladami a inými mučidlami. [Š. Žáry]; Obžalované priznali na mučidlách všetko, čo mučitelia žiadali. [Slo 2002]
mučidlo, -a -diel str. nástroj na mučenie: byť, zomrieť na m-ách
mučidlo s. súčasť krosien, drevená tyč, ponad ktorú prechádza tkanivo na spodný návoj: mučidu̯o (Važec LM)
mučidlo s nástroj na mučenie: eculeus: mučidlo (KS 1763); Latronianus rozkázal gich (mníchov) na mučidlo wstáhnuti a haky trhati (VP 1764)