mučiareň -rne ž. miestnosť na mučenie: stredoveká m., m-e gestapa
mučiareň -rne pl. G -rní D -rňam L -rňach ž.
mučiareň -rne pl. G -rní D -rňam L -rňach ž. ▶ miestnosť, v ktorej najmä v stredoveku mučili vyšetrovaných al. previnilcov: stredoveká hradná m.; novodobá nacistická m.; navštíviť m. na Likavskom hrade; v pivnici radnice bola voľakedy m.; Kedrovi sa podarilo ujsť z gestapáckej mučiarne. [A. Devečková]
mučiareň, -rne, -rní ž. miesto, miestnosť, kde mučili vyšetrovaných (najmä v stredoveku): stredoveká m.; fašistické m-e;
pren. miesto, miestnosť útrap, utrpenia: Ten dom je hotová mučiareň. (Kuk.)
mučiareň i mučiarňa ž. (mučírna) miesto, miestnosť na mučenie vyšetrovaných (najmä v stredoveku): A on jíh dal šeckích chicid a zavre_do mučírne (Sereď GAL); mučárna (Lukáčovce HLO); mučiareň (Mošovce MAR) F. škola mu je muśieren (Kociha RS) - nerád sa učí
mučírna p. mučiareň