Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

mučiť nedok.

1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho

2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota

// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mučiť ‑í ‑ia nedok.; mučiť sa

mučiť -čí -čia (ne)muč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.


mučiť sa -čí sa -čia sa (ne)muč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

mučenie -nia -ní s. ▶ zámerné spôsobovanie telesnej bolesti al. duševného utrpenia; syn. týranie, trýznenie: kruté, neľudské m.; pri výsluchoch sa nesmie používať fyzické m.; prešetriť prípady psychického mučenia; podieľať sa na mučení a smrti tisícov nevinných ľudí; vraždy a mučenia pokračujú; nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo zlému zaobchádzaniufraz. žart. priznávať sa/priznať sa bez mučenia bez nátlaku, bez prehovárania, dobrovoľne povedať, prezradiť niečo, často niečo osobné ▷ ↗ i mučiť


mučiť -čí -čia (ne)muč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne spôsobovať niekomu, niečomu bolesť ubližovaním na tele; syn. moriť, týrať, trýzniť: neľudsky, kruto m. väzňov; m. obete hladom a smädom; v stredoveku mučili obvinených na škripci; bol väznený a psychicky i fyzicky mučený; mať na tele stopy po mučení; býčie zápasy sú mučením zvierat; Počas štúdia na bratislavskom konzervatóriu pravidelne mučila svoje telo tanečnými tréningmi. [Šarm 2007]; žart. Môžete ma mučiť, ale nespomeniem si, ako sa volal môj spolubývajúci. [InZ 2002]
2. expr. (koho (čím)) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, moriť, trápiť, sužovať; syn. nivočiť, zožierať: mučia ho spomienky, pochybnosti, výčitky svedomia; mučili ju obavy o syna; neznesiteľný rozpor mučil jeho dušu; prosím ťa, nemuč ma už toľko, nevypytuj sa!; žena mučená žiarlivosťou; viac ma nemučil otázkami, dovolil mi na chvíľku si ľahnúť; Jána mučilo pomyslenie, že ešte potrvá, kým aj on zasadne s rodičmi a povedie rozhovory. [L. Ballek]
3. expr. (koho) ▶ veľmi vyčerpávať, postihovať bolesťou, trápiť, sužovať: Mučila ho horúčka, kašeľ, bolesti v hrudi, mdloby, studený pot. [E. Macák]
opak. mučievať -va -vajú -val: Prechádzala sa vo svojej izbe a mučieval ju strach. [B. Poliaková]; Kopali si podzemné bunkre, v ktorých starší chlapci mučievali mladších chlapcov od susedov. [RAK 2004]; dok. k 1, 2umučiť


mučiť sa -čí sa -čia sa (ne)muč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. expr. 1. (čím; pre koho, pre čo; ø) ▶ prežívať, podstupovať duševné utrpenie, muky, moriť sa, trápiť sa, súžiť sa, sužovať sa; syn. zožierať sa: m. sa pochybnosťami, pocitmi viny, výčitkami, strachom; celé dni sa mučila otázkami, prečo sa to stalo; neraz sa mučíme pre hlúposti; Mučím sa pre Betku. [J. Pohronský]; I ja sa musím všeličoho zriekať, trpieť, mučiť sa. [J. Gregorec]
2. (čím; ø) ▶ spôsobovať si al. podstupovať telesné utrpenie; navzájom si ubližovať; syn. nivočiť sa, týrať sa: m. sa hladom, diétou; ľudia od počiatku sveta do dnešných dní vedú spory, boje, navzájom sa mučia; nemusíte sa hodiny m. v posilňovni, stačí vám dvadsať minút behu
dok.umučiť sa

-čiť/114737 3.04: verbá inf. nedok. 23142 učiť/7125 čiť/2507 liečiť/2313 tlačiť/1589 fajčiť/1347 cvičiť/1303 svedčiť/1025 útočiť/773 ničiť/630 končiť/586 protirečiť/397 tlmočiť/375 mučiť/358 (87/2814)

moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným al. duševným mučením • trýzniťmučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinnýchlynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochovbičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka

p. aj trápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mučiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení

hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;

2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami; kašeľ ho mučí; pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí

učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;

opak. mučievať, -a, -ajú;

dok. zmučiť i umučiť

|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou

Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením

mučiť nedok.
1. ubližovaním spôsobovať telesné bolesti, týrať: Tag ích (zajatcov) Turci mučiľi (Krásna Hôrka TRS); Ako ľen muožeš to ďiťa tag muśiť?! (Klenovec RS); Dzeci mučá jakíchsi ftáčkóv (Bošáca TRČ); Teľo ho mučiľi, trápiľi, aľe vun vitrimal (Žalobín VRN)
2. expr. sužovať, moriť: Od božieho rana ma mučí, abi zme už išľi (Slovany MAR); Iba váz darme muśej f ej škoľe (Kociha RS)


mučiť sa nedok. expr.
1. fyzicky sa vyčerpávať, ťažko pracovať: O_toho dvanácteho roku zme sa ta_katúvali, mučili ako, otpejtam pekňe, hoviatka (Čelovce MK)
2. podstupovať duševné utrpenie, sužovať sa: Čo sa toľko mučíš, zabuňňi na ňeho! (Kšinná BÁN); Nech se len muší na_tó knihó! (Kameňany REV)

mučiť ndk
1. koho telesne týrať, trýzniť niekoho: (veľkomožný pán) dal mne katowy trapyty a mučyty (ŠARIŠ 1612); kryk ge w mučerni, když kat mučy koho (GŠ 1758); tabularia: nástrog déski, na kterég mučili (KS 1763)
2. koho, čo duševne al. telesne trápiť, sužovať niekoho, niečo: papeženczi neučia, ale mucžia (TC 1631); same teškosti, bidy a neresti nas muča a sužuju (ZÁKAMENNÉ 1776 LP); mohamedáni ňejeda, ňepijú, ťelo mučiťi ňeprestávajú; aj nasrdnaťejších mučí zlý chír (BR 1785); -ievať [-ív-] frekv k 2: neďiw sá, že ťá nemoce mučá mladího, té, které mučíwagú geďiňe starího (BE 1794); fara lidňegssá, dúchodki slabssé, liďé zdúreňegssý, toto gest, čo farára mučíwá (BN 1796); frequenter solere multum torquere: mučjwati (PD 18. st); m. sa duševne al. telesne trpieť, trápiť sa, sužovať sa: ga se tuto mučim a we welikeg zalosti pozustawam (MS 1758); netráp sa, ňemuč sa víc, tvá jsem (BR 1785); w plameňu horúčosti sa ona (duša) mučj (BlR 18. st)
F. kdo se ručj, ten se mučj (SiN 1678) neoplatí sa preberať zodpovednosť za druhých: aurora est musis amica: kdo se na vswite rad včj, ten se malo s knissku mučj (Se 18. st) najlepšie je učiť sa skoro ráno

mučiť_1 mučiť mučiť_2 mučiť
a mučí ťa, nechaj et te déchire, laisse
ťa môžem dať mučiť je puis te faire torturer
myšlienka ju mučila cette pensée la gênait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu