mučiť nedok.
1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho
2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota
// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami
mučiť -čí -čia (ne)muč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
mučiť sa -čí sa -čia sa (ne)muč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.
mučenie -nia -ní s. ▶ zámerné spôsobovanie telesnej bolesti al. duševného utrpenia; syn. týranie, trýznenie: kruté, neľudské m.; pri výsluchoch sa nesmie používať fyzické m.; prešetriť prípady psychického mučenia; podieľať sa na mučení a smrti tisícov nevinných ľudí; vraždy a mučenia pokračujú; nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu ◘ fraz. žart. priznávať sa/priznať sa bez mučenia bez nátlaku, bez prehovárania, dobrovoľne povedať, prezradiť niečo, často niečo osobné ▷ ↗ i mučiť
mučiť -čí -čia (ne)muč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne spôsobovať niekomu, niečomu bolesť ubližovaním na tele; syn. moriť, týrať, trýzniť: neľudsky, kruto m. väzňov; m. obete hladom a smädom; v stredoveku mučili obvinených na škripci; bol väznený a psychicky i fyzicky mučený; mať na tele stopy po mučení; býčie zápasy sú mučením zvierat; Počas štúdia na bratislavskom konzervatóriu pravidelne mučila svoje telo tanečnými tréningmi. [Šarm 2007]; žart. Môžete ma mučiť, ale nespomeniem si, ako sa volal môj spolubývajúci. [InZ 2002] 2. expr. (koho (čím)) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, moriť, trápiť, sužovať; syn. nivočiť, zožierať: mučia ho spomienky, pochybnosti, výčitky svedomia; mučili ju obavy o syna; neznesiteľný rozpor mučil jeho dušu; prosím ťa, nemuč ma už toľko, nevypytuj sa!; žena mučená žiarlivosťou; viac ma nemučil otázkami, dovolil mi na chvíľku si ľahnúť; Jána mučilo pomyslenie, že ešte potrvá, kým aj on zasadne s rodičmi a povedie rozhovory. [L. Ballek] 3. expr. (koho) ▶ veľmi vyčerpávať, postihovať bolesťou, trápiť, sužovať: Mučila ho horúčka, kašeľ, bolesti v hrudi, mdloby, studený pot. [E. Macák] ▷ opak. mučievať -va -vajú -val: Prechádzala sa vo svojej izbe a mučieval ju strach. [B. Poliaková]; Kopali si podzemné bunkre, v ktorých starší chlapci mučievali mladších chlapcov od susedov. [RAK 2004]; dok. k 1, 2 ↗ umučiť
mučiť sa -čí sa -čia sa (ne)muč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. expr. 1. (čím; pre koho, pre čo; ø) ▶ prežívať, podstupovať duševné utrpenie, muky, moriť sa, trápiť sa, súžiť sa, sužovať sa; syn. zožierať sa: m. sa pochybnosťami, pocitmi viny, výčitkami, strachom; celé dni sa mučila otázkami, prečo sa to stalo; neraz sa mučíme pre hlúposti; Mučím sa pre Betku. [J. Pohronský]; I ja sa musím všeličoho zriekať, trpieť, mučiť sa. [J. Gregorec] 2. (čím; ø) ▶ spôsobovať si al. podstupovať telesné utrpenie; navzájom si ubližovať; syn. nivočiť sa, týrať sa: m. sa hladom, diétou; ľudia od počiatku sveta do dnešných dní vedú spory, boje, navzájom sa mučia; nemusíte sa hodiny m. v posilňovni, stačí vám dvadsať minút behu ▷ dok. ↗ umučiť sa
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným al. duševným mučením • trýzniť • mučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinných • lynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochov • bičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka
p. aj trápiť
mučiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení
● hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;
2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami; kašeľ ho mučí; pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí
● učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;
opak. mučievať, -a, -ajú;
dok. zmučiť i umučiť
|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou
● Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením
mučiť nedok. 1. ubližovaním spôsobovať telesné bolesti, týrať: Tag ích (zajatcov) Turci mučiľi (Krásna Hôrka TRS); Ako ľen muožeš to ďiťa tag muśiť?! (Klenovec RS); Dzeci mučá jakíchsi ftáčkóv (Bošáca TRČ); Teľo ho mučiľi, trápiľi, aľe vun vitrimal (Žalobín VRN) 2. expr. sužovať, moriť: Od božieho rana ma mučí, abi zme už išľi (Slovany MAR); Iba váz darme muśej f ej škoľe (Kociha RS)
mučiť sa nedok. expr. 1. fyzicky sa vyčerpávať, ťažko pracovať: O_toho dvanácteho roku zme sa ta_katúvali, mučili ako, otpejtam pekňe, hoviatka (Čelovce MK) 2. podstupovať duševné utrpenie, sužovať sa: Čo sa toľko mučíš, zabuňňi na ňeho! (Kšinná BÁN); Nech se len muší na_tó knihó! (Kameňany REV)
mučiť ndk 1. koho telesne týrať, trýzniť niekoho: (veľkomožný pán) dal mne katowy trapyty a mučyty (ŠARIŠ 1612); kryk ge w mučerni, když kat mučy koho (GŠ 1758); tabularia: nástrog déski, na kterég mučili (KS 1763) 2. koho, čo duševne al. telesne trápiť, sužovať niekoho, niečo: papeženczi neučia, ale mucžia (TC 1631); same teškosti, bidy a neresti nas muča a sužuju (ZÁKAMENNÉ 1776 LP); mohamedáni ňejeda, ňepijú, ťelo mučiťi ňeprestávajú; aj nasrdnaťejších mučí zlý chír (BR 1785); -ievať [-ív-] frekv k 2: neďiw sá, že ťá nemoce mučá mladího, té, které mučíwagú geďiňe starího (BE 1794); fara lidňegssá, dúchodki slabssé, liďé zdúreňegssý, toto gest, čo farára mučíwá (BN 1796); frequenter solere multum torquere: mučjwati (PD 18. st); m. sa duševne al. telesne trpieť, trápiť sa, sužovať sa: ga se tuto mučim a we welikeg zalosti pozustawam (MS 1758); netráp sa, ňemuč sa víc, tvá jsem (BR 1785); w plameňu horúčosti sa ona (duša) mučj (BlR 18. st) F. kdo se ručj, ten se mučj (SiN 1678) neoplatí sa preberať zodpovednosť za druhých: aurora est musis amica: kdo se na vswite rad včj, ten se malo s knissku mučj (Se 18. st) najlepšie je učiť sa skoro ráno