mučenie -nia s.
mučenie -nia -ní s. ▶ zámerné spôsobovanie telesnej bolesti al. duševného utrpenia; syn. týranie, trýznenie: kruté, neľudské m.; pri výsluchoch sa nesmie používať fyzické m.; prešetriť prípady psychického mučenia; podieľať sa na mučení a smrti tisícov nevinných ľudí; vraždy a mučenia pokračujú; nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu ◘ fraz. žart. priznávať sa/priznať sa bez mučenia bez nátlaku, bez prehovárania, dobrovoľne povedať, prezradiť niečo, často niečo osobné ▷ ↗ i mučiť
mučenie s. veľké utrpenie: To bolo mučeňia tam (na fronte), zima, hlat, fši, to bolo veľmi strašnuo! (Polerieka MAR)
mučenie [-ie, -í] s výsluch na mučidlách útrpným právom, telesné trýznenie: žada to procurator, aby k wyznany skrze mucženy prynuczeny byly (Pavol Kohút a Tomáš Diviak) (P. ĽUPČA 1691); dano mistrowy Matissowy na muczenge Andrissa swiecziek (ŽILINA 1700-02); sserhowe a katowsky paholcy sskripec, ohniwe ssiny, hranice dréw a gine k mučenj gsúce nástrogi chistali (VP 1764); pochitaní v nejukrutnějšém mučení svedčili (BR 1785)