mučeník, -a, mn. č. -ci m.
1. človek umučený pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýr;
cirk. kresťan umučený pre vieru: stať sa m-om; m-i popravení v koncentračných táboroch; národný m., kresťanskí m-i;
2. kto veľmi trpí, je prenasledovaný pre nejakú myšlienku, presvedčenie, kto veľmi trpí chorobou, bolesťami ap., trpiteľ: m. pravdy, m. vedy;
mučenica, -a, -níc, star. i mučeníčka, -y, -čok ž.;
mučenícky príd.: m-y smrť, m. život, m-a tvár;
mučeníctvo, -a str.
1. smrť spojená s mučením pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýrstvo;
cirk. mučenícka smrť pre vieru;
2. veľké trápenie, utrpenie, mučenie: Aj inak ako na hranici možno mučeníctvo podstúpiť. (Hurb.)