mučeník -a mn. -ci m. kto je umučený za vieru al. nejakú ideu, martýr: kresťanskí m-i, m. revolúcie;
pren. robiť sa m-om trpiteľom;
mučenica -e -níc ž.;
mučenícky príd.: m-a smrť;
mučeníctvo -a s. mučenícka smrť;
pren. utrpenie, trápenie
mučeník -ka pl. N -íci G -kov m.
mučeník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. náb. ▶ kto znáša utrpenie, prenasledovanie a podstúpi mučenie i smrť za svoju vieru, presvedčenie, morálnu hodnotu al. mravný ideál; syn. martýr: kresťanskí mučeníci; spomienka na novodobých mučeníkov; stať sa mučeníkom; zomrieť smrťou mučeníka; za prvého mučeníka sa pokladá sv. Štefan, ktorého ukameňovali; Každý mučeník a každý svätec bol v tom alebo onom zmysle hrdinským vyznávačom pravdy. [Anton Hlinka]; Krv mučeníkov nestráca svoju silu ani po stáročiach a jej pamiatka by mala byť medzi nami stále živá. [D. Mitana] 2. ▶ kto znáša duševné utrpenie, trpí chorobou al. bolesťami, trpiteľ: robí zo seba mučeníka; Ja som ho [život] bral s humorom, preto nemôžem povedať, že by som trpel alebo že by som bol nejakým mučeníkom. [L. Bačíková] ▷ mučenica -ce -níc, mučeníčka -ky -čok ž.: kláštor zasvätený sv. Kataríne, ktorá zomrela ako mučenica; Bezpochyby patrila táto mučeníčka [Margita Antiochijská] medzi veľmi obľúbené svätice staroveku aj stredoveku. [VNK 2000]
mučeník človek umučený za nejakú myšlienku (a preto uctievaný) • martýr: mnohí svätí boli mučeníci, martýri • trpiteľ (kto veľmi trpí za istú ideu al. pre chorobu): mučeníci, trpitelia v koncentrákoch
mučeník, -a, mn. č. -ci m.
1. človek umučený pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýr;
cirk. kresťan umučený pre vieru: stať sa m-om; m-i popravení v koncentračných táboroch; národný m., kresťanskí m-i;
2. kto veľmi trpí, je prenasledovaný pre nejakú myšlienku, presvedčenie, kto veľmi trpí chorobou, bolesťami ap., trpiteľ: m. pravdy, m. vedy;
mučenica, -a, -níc, star. i mučeníčka, -y, -čok ž.;
mučenícky príd.: m-y smrť, m. život, m-a tvár;
mučeníctvo, -a str.
1. smrť spojená s mučením pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýrstvo;
cirk. mučenícka smrť pre vieru;
2. veľké trápenie, utrpenie, mučenie: Aj inak ako na hranici možno mučeníctvo podstúpiť. (Hurb.)
mučeník i mučedelník m. (mučeňňík) kto je umučený za nejakú ideu, martýr: Ján Huz búl mušeníkom (Kameňany REV); Šicke svate mučedeľňici, zmilujce śe! (Haniska PRE); mučeňňík (V. Bielice TOP) F. takí je ani mušeník (Kociha RS) - utrápený, zničený; je pri ňej hotoví muśeňík (Klenovec RS) - veľmi zle s ním zaobchádza; mučenica, mučeníčka i mučedelnica ž.: Pri chlapovi korheľovi taká žena je ako mučeďeľňica (Dol. Lehota DK); mučeňňíčka (Koniarovce TOP) F. konopica preveľika mučeňica (Dl. Lúka BAR), konopa fše najvekša mučedeľňica (V. Kazimír TRB) - konopné byle prechádzajú mnohými fázami spracovania; mučenícky príd.: mučenícka smrť (Bobrovec LM)
mučeník [-d(e)l-] m cirk kresťan umučený pre vieru: ne smrt čyni mučedlnyka, ale pryčina (PG 1656); mučedlnycy radneg smrť podstaupili (PP 1734); az do roku buducziho, do szwatku swateho Gura mucsedelnika (GÁŇ 1735) P. tpn villa Mussenic ( 1113), villam Mwchonok ( 1247), ville Muchinuk ( 1251 Mučeníky CDSl); -ica, -íčka ž: na temto swatem mjste, swateg Katerine panny a mučedlnicy poswecenem, biwa lidu w nedelu prowodnij deset, dwanaste tisic (SK 1697); o, gak welmi dobre tym puwodom nebeskég mudrosti winaucena bila dnessna swata Katarina, mučedlnicka Krystowa (MS 1758); wislobod mna, gako si wislobodel Theklu pannu a mučedlnicsku ode ukrutnickich del (ET 18. st); -ícky príd: poručil Pan Bůh swetiti aposstolske a mučednjcke swatki (LKa 1736); s. Steffane, zadam te, abich pod twogu zastawu mucedlnicku stal (MS 1758); (učeníci) korunu mučedlnicku prigalj (CS 18. st); -íctvo [-o, -í] s 1. mučenícka smrť pre vieru: (obraz) svaty Bartolomeg a geho mučedlnictvo (PRIEVIDZA 1692 E); Tomass Morus w ten den, kdi mel mucedlnictwy podstupit (MS 1758) 2. veľké utrpenie, mučenie: cely žiwot krestiana gest križ a mučedlnictwy (Le 1730); mnozy hrozne muky, prez mnoho rokuw trwagice mucedlnictwy podstaupili (PP 1734)