mučeník -a mn. -ci m. kto je umučený za vieru al. nejakú ideu, martýr: kresťanskí m-i, m. revolúcie;
pren. robiť sa m-om trpiteľom;
mučenica -e -níc ž.;
mučenícky príd.: m-a smrť;
mučeníctvo -a s. mučenícka smrť;
pren. utrpenie, trápenie
mučeníctvo -va s.
mučeníctvo -va s. náb. ▶ utrpenie al. násilná smrť, ktorú niekto podstúpi za svoje vieru, presvedčenie, morálnu hodnotu al. mravný ideál, martýrstvo: kresťanské m.; m. a zázraky svätých; získať aureolu mučeníctva; V mučeníctve sa človek zrieka toho, čo spomedzi dobra prítomného života najviac miluje: sám život; a prijíma to, čoho sa najviac hrozí: samu smrť. [BL 2003]
martýrium 1. tragická smrť, ktorej predchádza dlhé trýznenie • martýrstvo • mučeníctvo: martýrium, mučeníctvo svätých
2. p. muky
mučeníctvo p. martýrium 1
muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky
mučeník, -a, mn. č. -ci m.
1. človek umučený pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýr;
cirk. kresťan umučený pre vieru: stať sa m-om; m-i popravení v koncentračných táboroch; národný m., kresťanskí m-i;
2. kto veľmi trpí, je prenasledovaný pre nejakú myšlienku, presvedčenie, kto veľmi trpí chorobou, bolesťami ap., trpiteľ: m. pravdy, m. vedy;
mučenica, -a, -níc, star. i mučeníčka, -y, -čok ž.;
mučenícky príd.: m-y smrť, m. život, m-a tvár;
mučeníctvo, -a str.
1. smrť spojená s mučením pre nejakú myšlienku, presvedčenie ap., martýrstvo;
cirk. mučenícka smrť pre vieru;
2. veľké trápenie, utrpenie, mučenie: Aj inak ako na hranici možno mučeníctvo podstúpiť. (Hurb.)