Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

mrzký príd.

1. škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: m-á vec, m. pohľad, m-é počasie

2. zlý (význ. 1), podlý, (ne)hanebný: m. čin, m-é klebety;

mrzko prísl. i vetná prísl.: m. hovoriť; vonku je m.;

mrzkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mrzký; mrzko prísl.; mrzkosť ‑i ž.

mrzký -ká -ké 2. st. -kejší príd.

mrzký -ká -ké 2. st. -kejší príd. 1.ktorý nemá pekný vzhľad; ktorý na pohľad vzbudzuje nepríjemný pocit a odpudzuje; syn. škaredý, nepekný, ošklivý: m. človek; mrzká tvár; ráno bol naňho m. pohľad; jeho tvár nadobudla m. výraz; mrzkejšieho tvora sme v živote nevideli; vonku je mrzké počasie nepríjemné, škaredé; Z celej sily pobozkala mrzké zviera [ropuchu] na papuľu, ani oči nezažmúrila. [J. Blažková]
2.mravne nízky, hodný odsúdenia; vykonaný bez morálnych zábran, zlý; syn. nepekný, hanebný: m. skutok; odohnať mrzké myšlienky; mať mrzkú povahu; to je od neho mrzké; navádzať niekoho na mrzké veci; bol odhodlaný spáchať aj ten najmrzkejší čin
3. ▶ (o vyjadrovaní) ktorý je z hľadiska spoločenského správania nevhodný, hrubý, neslušný, vulgárny: m. výraz; nepočúvaj mrzké reči!; nikomu mrzkého slova nepovedal; vychrlil záplavu najmrzkejších nadávok

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

p. aj podlý, nehanebný

2. p. potupný


hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

p. aj nepríjemný


mrzký 1. p. škaredý 1 2. p. zlý 1, podlý


nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvoneprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcovodsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zradaškaredýošklivýohyzdnýmrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký činpodlýexpr.: špinavýhnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná ložbezočivýkniž. bezostyšnýhovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamárpejor. ohavnýhovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutokexpr.: bohaprázdnybohapustý

p. aj zlý

2. p. necudný


nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


neúhľadný ktorý nie je na pohľad pekný, pravidelný (op. úhľadný) • neupravenýnepeknýnevzhľadný: neúhľadný, neupravený zovňajšok; neúhľadná, nepekná, nevzhľadná budovakostrbatýneuhladený (s nepravidelne vyčnievajúcimi časťami): kostrbaté, neuhladené písmoškaredýmrzkýošklivý (veľmi neúhľadný): škaredý, mrzký interiér; ošklivá záhrada

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mrzký, 2. st. -ejší príd.

1. škaredý, nepekný, nepôvabný: m-á tvár, m-á žena, m. chlap, m. pohľad;

2. zlý, nedobrý: m. život, m. zvyk, m-á náruživosť, m-é slová;

mrzko prísl.;

mrzkosť, -ti ž.

mrzký príd.
1. nevzhľadný, nepekný: Má velmo mrskí nos, to ot toho trúngu (Prochot NB); Oťaľi sa mrskie ľisti a čo boľi peknie, tie sa otkladaľi nabok (Detva ZVO); Ičo, to ťi je mrskí chlap (Podhájska VRB)
2. znečistený, špinavý: Ot čoho máš takie mrskie ruki? (Dol. Lehota DK); Voda už bola mrská, špinavá (Sliače RUŽ); Keď bola izba mrská, tak si každá žena okaľila (Dobrá Niva ZVO)
3. nezodpovedajúci morálnym zásadám, neslušný, hrubý, nečestný: Za jeho mrskie reči mu chlapi ešťe aj plaťeli gajstovuo (Prochot NB); Priznaj śe ku temu merskemu činu (Spiš. Podhradie LVO); mrskie reči rosprávať (Detva ZVO); mrskia reši (Kameňany REV)
4. strsl, strnitr nepríjemný, nemilý, zlý: Si mi mrskí, strať sa mi z očú (Prochot NB); Učeňia bolo mrskuo (Drienovo KRU); Také je mi to mrské, pozírat sa na tí chúdatká (Lukáčovce HLO)
5. čiast. strsl majúci nedobrú chuť, odporný: Aľe ja som ňekceu̯ (piť odvar), takuo bolo mrskuo (Môlča BB); To (kaša zo zamrznutých zemiakov) malo takú vuoňu aj na kilometer, ľenže už jesť to bolo veľmi mrskuo (Zázrivá DK);
6. hloh, spiš nevľúdny, mrzutý: Zretuj si to maličké, voláke je mrské, zaiste mu volačo je (Červeník HLO); Ňeic ku ocovi, bo je dajaki merski (Spiš. Štvrtok LVO)
7. turč, or nevyhovujúci, nepriaznivý (o počasí): Bola mrská chvíľa, taká fujavica, ľedva som domou došiou̯ (Ležiachov MAR); Fčera bol mrskí čas (Tvrdošín TRS); mrzko prísl. k 1, 3, 4, 6 a 7: Ag zme mrsko napísaľi, museľi zme veru aj ďesaď rázi prepisuvať (Lazany MAR); Dachtorí (kôň) ňie i ňie sa híbnuď z mesta, ľen sa mrsko ďíva na ľuďí (Habovka TRS); Nu veru je to strašňe mrsko, ke_tie mladie ďieučätá behajú v gätkách (Žaškov DK); To bi bolo mrsko, že bi si šla na faru (Stankovany RUŽ); U Emíla, ta_mali vari najmrskejšie, tam chlapci f krpco_choďili (Lipt. Matiašovce LM); Celí tížďeň je takto mrsko, aňi sa človeg do žiadnej roboti ňemuože pribrať (Príbovce MAR); Mersko mi, že mi tak sprosto povedzel (Spiš. Štvrtok LVO)

mrzký príd
1. škaredý, nepekný: gak mrskj, ohawnj a smradlawj bitj musy pribitek swedomy čloweka, ktery každodenie hressj (KT 1753); sqvalens: ohjzdny, mrzky (KS 1763); mrzké potwori y očum strassliwé bily (VP 1764); drží mne i pekné šaty, nie takéto mrzké šmanty (PV 18. st)
2. zlý, nedobrý; hanebný: i hrich gest hodowani, kde gest zbitečnost pokrmow a napogow, kde se nachazegi mrske a hanebne učinki y skutky (TC 1631); (sluha) swé mrské predséwzeti nemúže se opowažit prednésti (VP 1764); to bol mrzky sjn, nezaslužel, abi ho otec gednu hodinu bol w dome swem trpel (MiK 18. st)
3. nemravný, nerestný: neporadnym a mrzkim spusobem služebnik pana manželku prespal (ŠARIŠ 1690); mrske a neslussne reczy proty sebe slissel (PRÍBOVCE 1727); pas ten gest zdrženliwost od wssech zakazanich mrskich tielesnich rozkossy (KT 1753); -o prísl k 1: sqvalide: ohjzdne, mrzkó (KS 1763); k 2: (Záborský Matej) proti panom composesorom a hagčom dedinskim mrsko se držj ((BYTČA) 1773); Iwanka Janoss manželcze Geho Milostj mrzko lal a zlorecžil (TURIEC 1709); -osť ž
1. nepekný výzor: Melanthia swú wlastnu mrzkost snesti nemohla (VP 1764); deformitas: mrzkost (PD 18. st)
2. zlý, nedobrý, hanebný čin: gestit mrskost sspatne mluweni (TC 1631); swet gest naplneni mrzkostmi mnohimi (KK 1709);
3. nemravnosť, nerestnosť: mužské pohlawy ze ženskim pohlawim mrzkost passice (Le 1730); obiwatele Niniwe ponechali ty telesne mrzkosty a tela swe bugne žinamy a retezamy pospasowalj (MiK 18. st)

je rozhodne mrzká, a odišiel décidément laide, et sortit
mrzká, a odišiel celý laide, et sortit tout

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu