mrzačiť nedok. robiť mrzákom, kaličiť: m-enie detí; m. si nohy;
pren. m. charakter kriviť
mrzačiť -čí -čia (ne)mrzač! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
mrzačiť sa -čí sa -čia sa (ne)mrzač sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.
mrzačiť -čí -čia (ne)mrzač! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (koho, čo; komu čo) ▶ spôsobovať ťažké poranenia s trvalými následkami, telesne deformovať, znetvorovať, robiť mrzákom; syn. kaličiť, zmrzačovať: m. ľudí, zvieratá; m. si svoje telo; nášľapné míny zabíjajú a mrzačia dospelých i deti; upozorniť na praktiky mrzačenia dievčat; tie úzke ihličky ti mrzačia nohy; pren. sú trápenia, ktoré človeka viac ponižujú a mrzačia ako hmotný nedostatok 2. expr. (čo) ▶ veľmi poškodzovať niečo, často neodborným prístupom, kaziť, deformovať, znetvorovať; syn. kaličiť: m. materinský jazyk; mrzačenie stromov motorovou pílou; m. trh, ekonomické prostredie; Politika menšieho zla vedie k tomu, že pravda sa v mene pravdy mrzačí a okliešťuje, až z nej nezostáva nič. [NS 2008] 3. expr. (koho, čo) ▶ mať zlý vplyv, robiť mravne horším; syn. kaziť, kaličiť, zmrzačovať: m. charakter, myseľ; morálne mrzačenie sŕdc; Vedel veľmi dobre, ako bieda mrzačí ľudskú dušu. [Anton Hlinka]; Frustračné zásahy spoločenských mechanizmov človeka okypťujú a mrzačia, rozvíjajúc jednostranne jeho „spoločensky užitočné” vlastnosti a schopnosti a pustošiac pritom jeho citový svet. [A. Marenčin] ▷ dok. ↗ zmrzačiť
mrzačiť sa -čí sa -čia sa (ne)mrzač sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ spôsobovať si ťažké poranenia, obyč. mechanickým zásahom, s trvalými následkami, robiť zo seba mrzáka, kaliku, znetvorovať sa, kaličiť sa: sestra sa mrzačila, porezala si zápästie; mrzačia sa, naťahujú si pery doštičkami; Pribúda ľudí, ktorí sa snažia uľaviť svojmu duševnému utrpeniu tým, že si pôsobia fyzickú bolesť a mrzačia sa. [Sme 2004] 2. ▶ vzájomne si spôsobovať ťažké poranenie, telesné, často trvalé poškodenie na zdraví, kaličiť sa: muži, vojaci sa navzájom mrzačia v bojoch; vyzývať ľudí, aby sa zbytočne nemrzačili, aby sa nezabíjali ▷ dok. ↗ zmrzačiť sa
mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu • kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudí • expr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácou • znetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú ruky • ničiť • kaziť • kriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí
mrzačiť, -í, -ia nedok. (koho, čo) spôsobovať človekovi al. zvieraťu trvalú telesnú chybu, robiť mrzákom, kaličiť: vojna mrzačí ľudí; m. dobytok, m. si nohy; pren. m. jazyk, reč, charakter kaziť;
dok. zmrzačiť
mrzačiť nedok. spôsobovať človeku al. zvieraťu trvalú deformáciu tela, kaličiť: Tam aj vlasné ďeťi šeľiako mrzačiľi a potom ich posielaľi žobrať (Benice MAR)
mrzačiť sa nedok. zastar. čiast. strsl a zsl byť s niekým v rozpore, škriepiť sa: Čo sa buďem s ňím mrzačiť, múdrejší ustúpi! (Mošovce MAR); Ňebuďen sa s ňím mrzačit (Bošáca TRČ); Ňesceli sa s ňím (s podozrivým) mrzačit, ket ích pohosciu̯ (Jablonové MAL)