mrzák -a mn. -ci m. človek s trvalou teles. chybou, kalika: byť m. na nohy;
pren. duševný m.;
pren. expr. nadávka: ty m.!
mrzáčka -y -čok ž.;
mrzácky príd.;
mrzáctvo -a s.;
mrzáčik -a/-čka mn. -ovia m. zdrob. zjemn.
mrzák -ka pl. N -áci G -kov m.
mrzák -ka pl. N -áci G -kov m. ▶ kto má trvalú (vrodenú al. získanú) telesnú chybu, invalid, kalika: bezvládny, chromý m.; bezruký, nemý m.; vojnový m.; je m. na nohy; medzi pútnikmi sú často mrzáci na invalidných vozíkoch; zostal mrzákom na celý život; pren. citový m. človek ochudobnený o normálne prežívanie (kladných) citov ako láska, radosť, šťastie, vďačnosť a pod., citovo nevyrovnaný človek; duševný m. duševne obmedzený človek, pre ktorého jedinú hodnotu predstavujú materiálne statky ▷ mrzáčik -ka/-čka pl. N -kovia/-čkovia m. zdrob. zjemn.: starostlivosť o mrzáčikov, mrzáčkov; Ľudia z najbližšieho okolia ma považovali za fyzicky menejcenného, takmer za mrzáčika. [P. Bunčák]; mrzáčka -ky -čok ž.: je od detstva m.; Havária autobusu z nej prakticky spravila mrzáčku. [NS 2008]
invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalid • mrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohy • kalika: po havárii ostal kalikou • expr.: žobrák • bedár • hovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel
mrzák človek s trvalou telesnou chybou • kalika: narodiť sa ako mrzák, kalika • invalid (mrzák následkom úrazu, choroby) • hovor. lazár • hovor. pejor. kripel
mrzák, -a, mn. č. -ci m. človek s trvalou telesnou chybou, kalika: byť m. na ruku, na žalúdok ap.; pren. duševný m. duševne menejcenný človek;
pren. expr. nadávka vyjadrujúca pohŕdanie: Čo tu chceš, ty mrzák! (Vaj.);
mrzáčka, -y, -čok ž.;
mrzácky príd. i prísl.: m-e telo, m. žobrák; žiť m.;
mrzáctvo, -a str. stav mrzáka;
mrzáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia m. zdrob.
1. dieťa s trvalou telesnou chybou;
2. expr. mrzák
merzak p. mrzák
mrzák m. (mrzék, merzak) 1. strsl, zsl, čiast. vsl človek al. zviera s vrodenou al. získanou trvalou telesnou chybou, kalika: Ňebolo mu radi za mlaďi, teraz opatruj takieho mrzéka! (Dol. Lehota DK); Keľo razi sa uľa̋hlo ťeľa - mrzák, čo sa ňedalo prisaďiť (Brezovica TRS); Po vojňe ostál mrzákom (Kameňany REV); Aj náž ďetko ostali mrzák po prvéj vojňe (Lapáš NIT); mrzák (Kmeťovo VRB, Rozbehy SEN); merzak (Hertník BAR, Hlinné VRN, Stretavka VK) 2. nadávka: Ti mrzáku mizerní potvorskí! (Hlboké SEN); mrzáčik zdrob. expr. k 1: Mau̯ brata mrzáčika (Podhájska VRB)
mrzák [-ák, -iak] m kto je v nenávisti, nenávidený: exosus: mrzák (WU 1750); mrziaku, čvo sa spytuješ? (PV 1761-81) v nadávkach