mrena -y mrien ž. sladkovodná kaprovitá ryba s fúzmi, zool. Barbus
mrena -ny mrien ž.
mrena -ny mrien ž. 1. ▶ dravá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých s mäsitými ústami s dvomi pármi fúzikov, valcovitým telom, hojne rozšírená v čistých tečúcich podhorských vodách: v marci začína byť m. aktívna; olivovozelené mladé mreny; vedel šikovne chytať mreny a jalce; Na sklonku dňa sa mreny sťahujú zo silnejších prúdov do miernejšieho prúdu a na plytčiny. [VNK 2001] □ zool. mrena severná Barbus barbus; mrena škvrnitá Barbus peloponnesius 2. ▶ mäso tejto ryby; jedlo z neho: čerstvá, mrazená m.; marinovaná, grilovaná m.; pokrájať pečenú mrenu na porcie ▷ zdrob. ↗ mrenka; mrenička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: chytili na udicu fúzatú mreničku
mrenka -ky -niek ž. 1. zdrob. i expr. ▶ malá mrena (ryba); jedlo z nej: chytili zopár mreniek; prvá tohtoročná m. končí v podberáku; mäso z pečenej mrenky 2. ▶ menšia spoločenská akváriová ryba pochádzajúca z tropických vôd: krmivo pre mrenky; rastliny bude čistiť od rias niekoľko mreniek □ zool. mrenka perleťová Oliotius oligolepis žijúca v sladkých a mangrovových vodách v ústí riek juhovýchodnej Ázie; mrenka nádherná Pethia conchonius žijúca v jazerách a horských riekach južnej Ázie ▷ zdrob. mrenička ↗ mrena
mrena, -y, mrien ž. druh sladkovodnej ryby; zool. m. riečna (Barbus fluviatilis); pren. domkárske mreny (Heč.) chudobní, bezvýznamní domkári;
pren. nadávka malej al. zlej žene: Ty si na príčine, mrena! (Heč.)
● krúti sa ako m. o vrtkých ženách;
mrenička, -y, -čiek i mrenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
mrena ž. i mreň m. (mriena, mreňa) 1. sladkovodná kaprovitá ryba s fúzmi (zool. Barbus): Chiťili zme dve mreni na uďicu (Návojovce TOP); Ulapil som mrenu (Kameňany REV); Mrenu lachko chicíš, tá je jak poleno (Trakovice HLO); Boli tam ščuki, jalcov bolo moc, aj mreni volakeré (Mnešice NMV); Ulapila śe nam jedna riba, charča, a vec śe nam ulapila mrena (Vyš. Nemecké SOB); mreňa (Ústie n. Or. TRS); mriena (Kobeliarovo ROŽ); mreň (Laskomerské BB); mren (Brusník REV) F. teľi jag mrena (Studenec LVO) - malý; taka śi jag jedna mrena, falatek kervi f tvari ňemaš (Ratvaj SAB) - si veľmi bledá 2. expr. jzempl nezdravo chudá osoba: mrena (Budkovce MCH); mrenka ž. zdrob.: mrenka (V. Bielice TOP) F. zjadól bi aj mrenki (Revúca) - o veľmi hladnom človekovi
mriena p. mrena
mrena [-(i)ena] ž zool 1. m. riečna Barbus barbus: koss gest pri mline, w lete padagi mreny a lypne tež (BUDATÍN 1629); mrien swiežich 8 (ŽILINA 1718-19); kdis pečena mrgena pri sameg zlči ssiroka ge a kongec geg spicati welmi, ribari prorokugj dluhu a tuhu zimu buducu (PR 18. st) 2. ryba z čeľade murenovitých Muraenidae: morske ribi su losos, mrena (KoB 1666); gine sau ryby negnok: mrena morska: losos (OP 1685) P. atpn Mrenowj za boty (ŽILINA 1585); -ka dem: dal se obed p. viceispanowy: podustwy, mrenkj a ialček kupene den 7 1/2 (ŽILINA 1693-94); kopu mrenek (ŽILINA 1705)