mrazivý príd.
1. studený ako mráz: m. vzduch, m-á noc
2. spôsobujúci mrazenie: m-é ticho; m. pohľad, dojem nevľúdny, odmietavý;
mrazivo prísl. i vetná prísl.: m. viať; m. povedať; je m.
mrazivo 2. st. -vejšie prísl.
mrazivo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ vyvolávajúc pocit mrazu, veľkého chladu, ľadovo: m. studená zem; m. sychravé počasie; m. vychladený nápoj; podlaha bola ľadová a na dotyk nepríjemne m. pálila 2. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav prostredia s veľmi nízkou teplotou, ľadovo: vonku je m.; ráno bolo jasno, ale m.; v noci bude ešte mrazivejšie; Aj tu bolo mrazivo, aj tu sa obláčiky pred ústami zrážali pri každom slove modlitby, babky zavinuté do vlniakov kašľali. [J. Blažková] 3. ▶ otvorene prejavujúc odstup, nepriateľstvo, veľmi chladne, ľadovo, odmerane, bez citu: m. sa usmial; hlas jej znel mrazivejšie, ako si želala; oficiálne miesta ho prijali m.; Výsmešne, mrazivo si ma premeriaval. [J. Lenčo]; Bola mrazivo chladná; už nemala v sebe tú dievčenskú milotu. [K. Lászlová] 4. ▶ spôsobujúc mrazenie, triašku, chvenie po silnom citovom, často negatívnom zážitku: m. desivý film; m. pravdivá výpoveď o dobe a systéme; jeho odpoveď bola až m. skutočná; v pozadí znie m. pôsobiaca hudba
mrazivo1, -a str. zastar. zmrzlina (Vans.)
mrazivo2 p. mrazivý
1. studený ako mráz, veľmi chladný: m. vietor, dážď, chlad, m. deň, m-é počasie;
2. nevľúdny, odmietavý, chladný, nepriateľský: m. pohľad, m-é ticho, m-é prijatie, m-á tvár
● s m-ým chladom nevľúdne;
3. spôsobujúci chvenie, triašku: m. pocit; m-á rozkoš (Gráf);
mrazivo2 prísl.: vonku je m.; m. pozrieť na niekoho;
mrazivosť, -ti ž.