mravnosť -i ž. morálka, etika: pestovať m., ohrozovať, urážať m.; otázky m-i;
mravnostný príd.: m. delikt morálny
mravnosť -ti ž.
mravnosť -ti ž. ▶ súbor noriem ľudského správania založený na hodnotách rozlišujúcich dobro a zlo a opierajúcich sa o silu verejnej mienky; syn. morálka, etika; op. nemorálnosť: kresťanská m.; úpadok mravnosti; dodržiavať princípy mravnosti; prehrešiť sa proti mravnosti; Čistota, myslím si, je najdôležitejšia v mravnosti a mravnosť má význam iba v ľudskom svete. [P. Jaroš]; Z dejín sa teda bolo treba učiť cestám k dobru, tomu, čo mohlo obstáť podľa kritérií mravnosti. [J. Filo st.]
etika 1. filozofická disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi • mravouka (učenie o mravnosti): kresťanská etika, mravouka • zastar. mravoveda
2. sústava mravných noriem • morálka • mravnosť: ohrozovať etiku, morálku, mravnosť
morálka sústava (neprávnych, obyč. náboženských) noriem upravujúca správanie sa ľudí v spoločnosti • mravnosť: morálka, mravnosť často prevyšuje platnosť zákonov • etika (najmä ak ide o užšiu skupinu ľudí): etika lekárov • zastar. móresy
p. aj etika
mravnosť 1. p. morálka 2. p. etika 2
mravnosť, -ti ž.
1. súhrn zásad, pravidiel o rozlišovaní dobra a zla, uznávaných v istej spoločnosti a vyplývajúcich z výrobných vzťahov, morálka: komunistická, občianska m.; cit m-i; urážať m.; prehrešiť sa proti m-i;
2. vlastnosť toho, čo je mravné; dobré mravy: viesť niekoho k m-i; priviesť niekoho na cestu m-i
mravnosť ž. morálka: To je mravnošč, koj druhimu za ženó chodžíš?! (Kameňany REV); mraunosť (Hor. Lehota DK)
mravnosť ž dobré mravy: neb nič nevieš o móresu, čo treba medzi chasu, ani o nieakej mravnosti, len o velkej sprostnosti (PV 1761-81); chlapca v mravnosťi účastného učiň (BR 1785); verni pokani zevnitrnu mravnosti svedči; krestane prirozenim svetlem obdarenj, zakonem v srdci napsanim; mohu gakovusi mravnost proukazovati (SS 18. st)