mravný príd.
1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti: m. človek, m. čin
2. týkajúci sa morálky, morálny: m-é zásady, m-á výchova
3. týkajúci sa duchovného, psychického života, op. materiálny, hmotný: m-á sila, m-á kríza;
mravne prísl.: m. žiť, m. silný
mravne 2. st. -nejšie prísl.
mravne prísl. 1. ▶ z hľadiska mravov, mravnosti, morálky; syn. morálne, eticky: m. bezúhonný, dokonalý, skazený; m. čisté dievča; m. silná, vyspelá osobnosť; m. zodpovedný čin 2. 2. st. -nejšie ▶ v súlade s mravnosťou, morálkou, so všeobecne uznávanými normami správania; op. nemravne, amorálne: m. pozdvihnúť ľudí, mládež; m. a humánne sa správať; v bájkach je návod, ako žiť mravnejšie a čestnejšie
1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti, majúci dobré mravy, morálny: m. človek, m. čin, m. život;
2. týkajúci sa mravov, morálky, správania: m-á výchova, m-é zásady, m-é ponaučenie; m. úpadok, m. rozklad, m-á zvrhlosť, skazenosť; urážať m. cit; m-é bahno nízkosť, skazenosť;
3. týkajúci sa duševného života, morálky (op. hmotný): m-á sila, m-á opora, hodnota, cena, m-á škoda;
mravne prísl.: m. dokonalý, m. skazený; m. pozdvihnúť niekoho; m. zaťažený
mravný príd. vyhovujúci požiadavkám mravnosti; majúci dobré mravy, morálny: Praj mravní človeg, a líhá s cudzóv, ňé z vlasnóv! (Lapáš NIT); mrauní život (Hor. Lehota DK); mravní človek (Bobrovec LM); mravne prísl. mrauňe žiť (Hor. Lehota DK)