mramor -u m. kryštalická vápencová hornina rozlič. farieb použ. v staviteľstve a sochárstve: biely, leštený, kararský, umelý m.; obložiť m-om; chladný ako m.;
mramorový príd.: m. stĺp; m-á tvár a) chladná, nehybná b) hladká, biela
mramorový -vá -vé príd.
mramorový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na mramor, kryštalický vápenec; vyrobený z mramoru: m. lom; m. náhrobok; biela mramorová socha; pamätná mramorová tabuľa; m. obklad kozuba; imitácia mramorového stĺa; pri chodníkoch boli mramorové lavičky; vystupovali po točitých mramorových schodoch 2. ▶ pripomínajúci podobou, sfarbením, vlastnosťami a pod. (opracovaný) mramor: mramorová tvár bledá, nehybná; mramorové líce chladné na dotyk; mramorová bábovka mramorovaná; Díval som sa na ňu, ako jej telo svietilo mramorovou belosťou. [I. Minárik] ◘ fraz. stojí ako mramorová socha stojí bez pohnutia, nehybne
mramorový → mramor
mramor -u m. ‹l < g› geol. metamorfovaná karbonátová hornina, odroda vápenca rozličných farieb, celistvá i zrnitá, dobre leštiteľná, používaná v sochárstve a stavebníctve: kararský, tuhársky m.
● chladný ako m.; tvár ako z m-u neosobne nehybná;
mramorový príd.: m-é stĺpy, sochy;
mramorovo prísl.: m. chladný
biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty • snehobiely • mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka • jasnobiely • kniž.: bieloskvúci • belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor • cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba • kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár • pren. alabastrový • mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobiely • porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo • žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy • modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym • sivobiely • belavý • šedivobiely • popolavobiely • špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov • striebrobiely: striebrobiely kov • pren. srienistý: srienistá hlava starca • pren. snežný (Kalinčiak) • expr.: bielučký • bielučičký • bielunký • bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa • zabielený • zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna • pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
mramorový p. biely, chladný 3
mramor, -u, 6. p. -e m. kryštalický zrnitý vápenec rôznych farieb, obyčajne žilkovaný, používaný najmä v staviteľstve a sochárstve: kararský, ónyxový, leštený m.; umelý m.; vykladať m-om; chladný, studený, biely ako m. (o človeku); tvár nehybná ako m.; telo, čelo, líce ako m., ako z m-u a) chladné, b) hladké, c) biele;
mramorový, bás. i mramorný príd.
1. vyrobený z mramoru: m-á socha, dlažba, doska, m. stolík
● stojí ako m-á socha nehybne,
2. bás. podobný mramoru, napr. biely, chladný: m-é čelo, líce, telo
mramor m. (mlamor, marmor, bramor, lamor) csl kryštalická vápencová hornina rozličných farieb používaná v stavebníctve a sochárstve: Tam bola veľká panšťina, izbi samí mramor! (Kláštor p. Zniev. MAR); Šicko bilo z marmoru, ľem śe tag bľiśčelo (Dl. Lúka BAR); mlamor (Koniarovce TOP); bramor (Brodské SKA); mramorový príd. Aj zme sa z mramorovema guľkáma guľkúvale (Čelovce MK); Mámo aj mramorovia stĺpi (Kameňany REV); Na križ daľi marmorovu desku (Medzany SAB); lamorové gulki (Hrnčiarovce n. Par. TRN)