Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

mračno1 -a -čien s.

1. (veľký) tmavý oblak, mrak, chmára: búrkové, ťažké, olovené m.; prietrž m-n; m-á sa zbierajú i pren. hrozí niečo zlé; je pod m-om zamračené

2. čo pripomína mračno, oblak: m. komárov roj; m. prachu

z toho m-a nebude dážď neuskutoční sa to (obyč. niečo zlé)


mračný príd.

1. zamračený (význ. 1), zachmúrený, zatiahnutý: m. deň

2. zamračený (význ. 2), zachmúrený, chmúrny, nevľúdny: m. pohľad;

mračno2, mračne prísl. i vetná prísl. k 1: je m.; m. sa tváriť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mračno ‑a ‑čien s.
mračný; mračno, mračne prísl.

mračno -na -čien s.

mračne, mračno1 prísl. zried. 1. ▶ v zlom, nevľúdnom rozpoložení; dávajúc najavo nevôľu, zlú náladu, zachmúrene: vydýchol si zhlboka a m.; Čatár sa mračno poobzeral po izbe. [Ľ. Ondrejov]
2. iba mračno1 iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav ovzdušia s množstvom oblakov, zamračene, zamračeno, temno: vonku je m.


mračno2 -na -čien s. 1. ▶ útvar z vodnej pary vo vyšších vrstvách atmosféry s charakteristickým tmavým sfarbením, dažďový oblak, chmára; syn. mrak: búrkové, dažďové m.; hrozivé, obrovské, zlovestné m.; husté m. sa valí; nad nami visia ťažké, olovené mračná; slnko zašlo za čierne m.; nebo sa zaťahuje mračnami; vietor rozfúkal mračná; Vtedy si kaplán uvedomil, že východ slnka pre nakopené mračná neuvidí. [P. Jaroš]meteor. prietrž mračien mimoriadne veľká intenzita zrážok
2. ▶ veľké nahromadené množstvo niečoho, čo sa vznáša vo vzduchu, oblak; syn. mrak: m. komárov, kobyliek; celé mračná hmyzu, múch veľké roje; mračná vulkanického popola; V úmornej horúčave letného dopoludnia sa zodvihli husté mračná jemného prachu. [L. Ballek]; Z jednej i z druhej strany vyleteli mračná šípov a oštepov. [A. Masár-Tatranský]; pren. V krajine Kemet už dlho vládne mier a nič neveští, že jej čistú oblohu zastrú mračná vojny. [J. Lenčo] nastane vojnový stav
fraz. z toho mračna nezaprší/nebude dážď z toho nebude nič, to sa neuskutoční, nepodarí
mračienko -ka -nok s. zdrob. expr.: m. nakrátko zatienilo slnko

hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkamikniž. zried.: záhrozzáhroza (Hviezdoslav)

2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladuexpr.: strašidlostrašiak: strašidlo, strašiak komunizmukniž. chmúrachmáramrakmračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou


kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblakmračnomrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzíkotúč: rozvírený kotúč prachukúrexpr.: kundolkúrňava: kundol, kúrňava piesku


mračno p. oblak 1, 2


oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrakmračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrakchmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzoreexpr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrakmračno: oblaky, mračná dymukúdolkúr: zvírený kúdol, kúr prachuexpr.: kúrňavakundol: zdvihla sa kúrňava pieskuroj (o hmyze): roje, oblaky komárovzried. záhal (Figuli)


roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

2. p. kopa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mračno, -a, -čien str.

1. veľký, ťažký oblak, obyč. tmavý, z ktorého možno očakávať zrážky al. búrku, mrak, chmára: snehové, dažďové, búrkové m., husté, ťažké, olovené, čierne m-á; prietrž mračien veľký príval dažďa; obloha sa zatiahla m-ami; m-á sa ženú, trhajú; pren. m. nevôle, hnevu

m-á sa zbierajú, sťahujú (nad hlavou) hrozí nebezpečenstvo, pohroma; z toho m-a nebude dážď to sa neuskutoční, netreba sa báť, že sa to stane;

2. neprehľadné množstvo niečoho, v čom nemožno jednotlivosti presne rozlíšiť, roj: m. ľudí, kobyliek, múch; m. prachu, dymu; Ďurko, von sú hajdúsi! Ako mračna ich je. (Ráz.-Mart.)

mračienko p. mračno


mračno s. čiast. strsl, zsl
1. (veľký, tmavý) oblak, mrak, chmára: Mračná najprú hnalo hore Hronom, poton sa začaľi miešať a vetor dohnau̯ dášť (Pukanec LVI); Ked idú čírné, moc tmavé mračná, ide príval (Biely Kostol TRN); Mračná sa preháňajú (Dúbravka BRA)
L. baránkové mračno (Štefanov SEN) - malý obláčik na jasnej oblohe; balónové mračná (Hlboké SEN), kopcovité mračna (Dúbravka BRA) - veľké guľovité oblaky; prétrž mračén (Lapáš NIT) - veľký lejak; je pod mračnom (Bošáca TRČ) - je zamračené
F. je s ňiej také škaredé mračno (Bošáca TRČ) - je veľmi zachmúrená, nahnevaná; ňebuďe s toho mračna déšč (Bošáca TRČ) - zámer sa neuskutoční
2. niečo pripomínajúce oblak, mračno: Za chvíľku bolo s ňih mračno (zo včiel) a to sa vaľilo do úľa (Veličná DK); Tolko vrán posedalo na to, celé mračno (V. Maňa VRB); Nad vodu liétalo celé mračno (Mor. Lieskové NMV); mračná prachu (Ležiachov MAR); mračienko s. zdrob. expr. k 1: mračienko (Lamač BRA); mračnisko s. zvel. expr. k 1: Ke_ca valá balvane, mračniská, bude búrka (Blatné MOD)


mračný príd.
1. (o oblohe) pokrytý mrakmi: Ráno bolo mračné ňebo a čiľ hin slnko svieťi (Kšinná BÁN)
2. kt. je bez dostatočného svetla, pochmúrny: Dáki je mrašní ďen (Kociha RS); mračno prísl. Od rana bolo mračno a dusno (Blažovce MAR); Mrašno je celí den (Jelš. Teplica REV)

mračno s
1. veľký, ťažký oblak, mrak: Magura mračná vydala (ASL 1672); nimbus: mračno hústé (KS 1763); slunce ranní mračná zahání (ASL 1788); welke priwaly skrz trhanj mracžen (Kal 18. st) prietrž;
x. pren tmawé mračno me srdce zaslepilo (VP 1764) zloba
F. abi ťa hrom z mračna páral (BN 1790) kliatba
2. zamračené, daždivé počasie: Buoh to mračno obrátí v jasno (ASL 1603-04); nubilum: mračno, zamračeny čas (KS 1763)
F. po mračnu opet bywa yasno (CS 18. st) po daždi býva pekne; pren zase bude dobre; mračienko [-énko, -ínko] dem k 1: nubecula: mračinko (DO 1629); nubecula: mračenko (PD 18. st)

mračno mračno Mračno Mračno
mračno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) mračno
G (bez) mračna
D (k) mračnu
A (vidím) mračno
L (o) mračne
I (s) mračnom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) mračná
G (bez) mračien
D (k) mračnám
A (vidím) mračná
L (o) mračnách
I (s) mračnami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu