mračno1 -a -čien s.
1. (veľký) tmavý oblak, mrak, chmára: búrkové, ťažké, olovené m.; prietrž m-n; m-á sa zbierajú i pren. hrozí niečo zlé; je pod m-om zamračené
2. čo pripomína mračno, oblak: m. komárov roj; m. prachu
● z toho m-a nebude dážď neuskutoční sa to (obyč. niečo zlé)
mračný príd.
1. zamračený (význ. 1), zachmúrený, zatiahnutý: m. deň
2. zamračený (význ. 2), zachmúrený, chmúrny, nevľúdny: m. pohľad;
mračno2, mračne prísl. i vetná prísl. k 1: je m.; m. sa tváriť
mračno -na -čien s.
mračne, mračno1 prísl. zried. 1. ▶ v zlom, nevľúdnom rozpoložení; dávajúc najavo nevôľu, zlú náladu, zachmúrene: vydýchol si zhlboka a m.; Čatár sa mračno poobzeral po izbe. [Ľ. Ondrejov] 2. iba mračno1 iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav ovzdušia s množstvom oblakov, zamračene, zamračeno, temno: vonku je m.
mračno2 -na -čien s. 1. ▶ útvar z vodnej pary vo vyšších vrstvách atmosféry s charakteristickým tmavým sfarbením, dažďový oblak, chmára; syn. mrak: búrkové, dažďové m.; hrozivé, obrovské, zlovestné m.; husté m. sa valí; nad nami visia ťažké, olovené mračná; slnko zašlo za čierne m.; nebo sa zaťahuje mračnami; vietor rozfúkal mračná; Vtedy si kaplán uvedomil, že východ slnka pre nakopené mračná neuvidí. [P. Jaroš] □ meteor. prietrž mračien mimoriadne veľká intenzita zrážok 2. ▶ veľké nahromadené množstvo niečoho, čo sa vznáša vo vzduchu, oblak; syn. mrak: m. komárov, kobyliek; celé mračná hmyzu, múch veľké roje; mračná vulkanického popola; V úmornej horúčave letného dopoludnia sa zodvihli husté mračná jemného prachu. [L. Ballek]; Z jednej i z druhej strany vyleteli mračná šípov a oštepov. [A. Masár-Tatranský]; pren. V krajine Kemet už dlho vládne mier a nič neveští, že jej čistú oblohu zastrú mračná vojny. [J. Lenčo] nastane vojnový stav ◘ fraz. z toho mračna nezaprší/nebude dážď z toho nebude nič, to sa neuskutoční, nepodarí ▷ mračienko -ka -nok s. zdrob. expr.: m. nakrátko zatienilo slnko
hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)
2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou
kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku
mračno p. oblak 1, 2
oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava
2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)
roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek
2. p. kopa 2
mračno, -a, -čien str.
1. veľký, ťažký oblak, obyč. tmavý, z ktorého možno očakávať zrážky al. búrku, mrak, chmára: snehové, dažďové, búrkové m., husté, ťažké, olovené, čierne m-á; prietrž mračien veľký príval dažďa; obloha sa zatiahla m-ami; m-á sa ženú, trhajú; pren. m. nevôle, hnevu
● m-á sa zbierajú, sťahujú (nad hlavou) hrozí nebezpečenstvo, pohroma; z toho m-a nebude dážď to sa neuskutoční, netreba sa báť, že sa to stane;
2. neprehľadné množstvo niečoho, v čom nemožno jednotlivosti presne rozlíšiť, roj: m. ľudí, kobyliek, múch; m. prachu, dymu; Ďurko, von sú hajdúsi! Ako mračna ich je. (Ráz.-Mart.)
mračienko p. mračno
mračno s. čiast. strsl, zsl 1. (veľký, tmavý) oblak, mrak, chmára: Mračná najprú hnalo hore Hronom, poton sa začaľi miešať a vetor dohnau̯ dášť (Pukanec LVI); Ked idú čírné, moc tmavé mračná, ide príval (Biely Kostol TRN); Mračná sa preháňajú (Dúbravka BRA) L. baránkové mračno (Štefanov SEN) - malý obláčik na jasnej oblohe; balónové mračná (Hlboké SEN), kopcovité mračna (Dúbravka BRA) - veľké guľovité oblaky; prétrž mračén (Lapáš NIT) - veľký lejak; je pod mračnom (Bošáca TRČ) - je zamračené F. je s ňiej také škaredé mračno (Bošáca TRČ) - je veľmi zachmúrená, nahnevaná; ňebuďe s toho mračna déšč (Bošáca TRČ) - zámer sa neuskutoční 2. niečo pripomínajúce oblak, mračno: Za chvíľku bolo s ňih mračno (zo včiel) a to sa vaľilo do úľa (Veličná DK); Tolko vrán posedalo na to, celé mračno (V. Maňa VRB); Nad vodu liétalo celé mračno (Mor. Lieskové NMV); mračná prachu (Ležiachov MAR); mračienko s. zdrob. expr. k 1: mračienko (Lamač BRA); mračnisko s. zvel. expr. k 1: Ke_ca valá balvane, mračniská, bude búrka (Blatné MOD)
mračný príd. 1. (o oblohe) pokrytý mrakmi: Ráno bolo mračné ňebo a čiľ hin slnko svieťi (Kšinná BÁN) 2. kt. je bez dostatočného svetla, pochmúrny: Dáki je mrašní ďen (Kociha RS); mračno prísl. Od rana bolo mračno a dusno (Blažovce MAR); Mrašno je celí den (Jelš. Teplica REV)
mračno s 1. veľký, ťažký oblak, mrak: Magura mračná vydala (ASL 1672); nimbus: mračno hústé (KS 1763); slunce ranní mračná zahání (ASL 1788); welke priwaly skrz trhanj mracžen (Kal 18. st) prietrž; x. pren tmawé mračno me srdce zaslepilo (VP 1764) zloba F. abi ťa hrom z mračna páral (BN 1790) kliatba 2. zamračené, daždivé počasie: Buoh to mračno obrátí v jasno (ASL 1603-04); nubilum: mračno, zamračeny čas (KS 1763) F. po mračnu opet bywa yasno (CS 18. st) po daždi býva pekne; pren zase bude dobre; mračienko [-énko, -ínko] dem k 1: nubecula: mračinko (DO 1629); nubecula: mračenko (PD 18. st)