mrákava -y -kav ž. súvislé ťažké mračná: od hôr sa ženie m.
mrákava -vy -kav ž.
mrákava -vy -kav ž. 1. ▶ súvislá vrstva ťažkých, tmavých mrakov zoskupená pred búrkou; syn. čierňava: čierna m.; sťahuje sa, valí sa, ženie sa olovená m. tmavosivé oblaky; z mrákavy sa znova zablyslo; mrákavy sa rozišli; Nebo zakryli ťažké dažďové mrákavy a nad jej člnom sa ukázala dúha. [V. Krupa]; pren. V tom čase sa nad Židmi v Nemecku rozpútali temné mrákavy. [A. Pauliny] zlé okolnosti, hrozby 2. trochu expr. ▶ veľké nahromadené množstvo niečoho al. niečo veľké a husté, pripomínajúce súvislú vrstvu tmavých oblakov, mračno, mrak: m. cvrčkov, komárov; m. ľudí, vojska; k nebu stúpajú mrákavy dymu; z mraveniska sa vyrojili mrákavy mravcov; Prišla jeseň, mrákava honvédov sa pohla lapať vodcu vzbúrencov po fatranských holiach. [B. Belák] 3. expr. ▶ nepriaznivé citové rozpoloženie, pesimizmus, smútok, nepokoj; syn. chmára: dušu jej ťažila ťažká m.; Cez oči jej preletela mrákava. [A. Lacková-Zora]; Usilovala sa Vojmila rozohnať mrákavy v sestrinej hlave. [A. Masár-Tatranský]
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
mrákava, -y, -kav ž. zhluk tmavých, hustých mračien, mraky: olovené m-y tmavosivej farby; m. sa valí;
pren. o niečom hroziacom, blížiacom sa, napr. o hneve, nevôli, pohrome ap.: Zakaždým sa zhromažďovali hrozivé mrákavy na politickom nebi našej vlasti. (Vans.)
● na čelo, na tvár mu vysadli m-y je zachmúrený; má pred očami m-u stráca vedomie; ľudu ako m-y veľa; vojsko sa valilo ako m. vo veľkom množstve, hrozivo
mrákava ž. 1. strsl, zsl, čiast. spiš, obyč. v jedn. č. súvislé čierne mračná: Prišla veľká mrákava a veľkí ďieš (Kokava n. Rim. RS); Od západu iďe velká mrákava (Bošáca TRČ); Od západu ťáhnu čierne mrákavi (Kšinná BÁN); Idze veľka mrakava, budze burka (Žakarovce GEL) 2. expr. veľké, neprehľadné množstvo: Bola ich (detí) tam celá mrákava (Hor. Lehota DK); Celá mrákava ľuďí sa tam zišla (Košťany n. Tur. MAR) 3. myj expr. v dôsledku choroby zle vyzerajúci človek: Šag ho tá choroba načisto znivočela, už je len taká mrákava (Myjava)
mrákava i pomn mrákavy ž 1. zhluk tmavých, hustých mračien, mraky: (pomocníci) proty strassliwim mrakawam zwonely, poslano gim na wežu piwa dn 40 (ŽILINA 1702); stala sa mrákawa tmawá (KB 1757); západny wetr rozháňá mrákawi (KS 1763); sivé oči jako tá mrákava (PV 18. st); x. pren púgdem do zemi tmawég prikrytég mrákawu smrti (KB 1757) nebezpečenstvom 2. množstvo, záľaha: pribiwali mrakawy hrichuw (MS 1758); prweg od zraku mysli z wypalugycym zarmútkem wloženym mrákawa zlych wec sa utjra (BlR 18. st)