motor -a m. hnací stroj meniaci dodanú energiu na mech. prácu: spaľovací, vznetový, elektrický, prúdový, raketový m.; chod, hukot m-a; m. (ne)zapaľuje;
pren. byť hnacím m-om (výroby) hybnou silou;
motorový príd.: m-é vozidlo, m. pohon;
motorček -a m. zdrob.
motorový -vá -vé príd.
motorový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na motor, hnací stroj; určený do motora: m. priestor; motorová brzda; motorová nafta; motorové palivo; výmena motorového oleja 2. ▶ poháňaný motorom: motorové vozidlo; m. vlak; ľahké motorové lietadlo; motorová kosačka, píla; hasičské auto s motorovou striekačkou; m. čln so zabudovaným al. prívesným lodným motorom; motorová loď; motorové lietanie na motorovom lietadle, op. bezmotorové □ dopr. motorový rušeň, motorová lokomotíva hnacie koľajové vozidlo majúce samostatný pohon na ťahanie osobných a nákladných vlakových súprav; motorový vozeň hnacie koľajové vozidlo poháňané spaľovacím al. elektrickým motorom, s priestorom na osobnú prepravu a stanovišťom pre strojvedúceho na oboch koncoch vozňa; motorová jednotka nedeliteľná súprava vozňov obsahujúca aspoň jeden vozeň poháňaný motorom; motorový ručný vozík špeciálne vozidlo určené na prepravu nákladu na krátke vzdialenosti s prívodom z elektrickej siete al. so spaľovacím motorom 3. ▶ vzťahujúci sa na motorizmus, automobilizmus: individuálna motorová doprava
motor -a m. ‹l›
1. tech. hnací stroj, ktorý premieňa dodávanú energiu na mechanickú prácu: m. automobilu; elektrický, prúdový m.
2. hybná sila, vzpruha: m. tvorivej činnosti
3. hovor. motorové vozidlo, najmä motocykel a automobil;
motorový príd.: m. pohon, olej; m. vlak, čln, m-é lietadlo poháňané motorom;
motorovo prísl.
motorový → motor
motor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. strojové zariadenie premieňajúce energiu, napr. tepelnú, vodnú, elektrickú ap., na mechanickú prácu, hnací stroj: výbušný, tepelný, parný, elektrický, prúdový m., automobilový m.; zapnúť, spustiť, vypnúť m.;
pren. hnacia sila, podnecovateľ: Súťaženie sa stáva motorom iniciatívy pracujúcich.
● hovor. ide ako m. rýchle;
2. ľud. motorové vozidlo, najmä auto a motocykel;
motorový príd.
1. vzťahujúci sa na výbušný motor: m-é palivo, m. pohon, m. benzín, m-á súčiastka;
2. poháňaný motorom: m. čln, vlak, m-é vozidlo; m. bicykel motocykel;
motoricky1 príd. zried.: m-á cestná doprava;
motoricky prísl.: m. poháňaný;
motorček, -a m. zdrob.
motorový p. motor
motor m. 1. csl hnací stroj meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu: Motor pri mláťačke zastau̯ (Dol. Lehota DK); Na pračke sa mi pokazev motor (Lapáš NIT); Šrotovníg mám zapojení na eletrickí motor (Trakovice HLO); Motor, co mlacačku pohaňal, stal tiž vonka (Brezina TRB) 2. csl, čiast. zastar. dvojstopové cestné motorové vozidlo a. auto (jzsl obyč. nákladné): Tu boľi voľáki hosťia na motore (V. Lom MK); Pozor si dajťe, ďeťence, žebi váz motor ňezadláviu̯ (Zvol. Slatina ZVO); Prví motor som vidzel, ke_com mal ale desad rokof (Dubová MOD); Tej cvikli sme mali tólko, že sme moseli brad motor (Biely Kostol TRN); Už otkedi motore hodza po ľeśe, ta už na voz ňekladzeme dreva (Smižany SNV); Ta kapitana ochpaľi do ľetadla a mňe do motora (V. Kazimír TRB) L. ťaškí motor (Turíčky LUČ), ťärchoví motor (Sirk REV) - nákladné auto F. ide jag motor (Lukáčovce HLO) - veľmi rýchlo; diźdže padaľi jag motore (Bánovce n. Ond. MCH) - boli časté lejaky b. autobus: Na motor som dluho čakala, aj som nachladla (Zborov n. Bystr. KNM); Do Bardijova chodzima na motoru (Dl. Lúka BAR) 3. lokomotíva na naftový pohon; motorový vlak: Na tejto štreke ňeťahá vagóni danf, ale motor (Návojovce TOP); Motor už bóv na štáciji a já ešťe ale sto metróv od ňéj (V. Maňa VRB); motorový príd. k 1: Ešťe zme maľi aj motorovú pumpu (Devičie KRU); Aj tam (v nádrži) je málo vodi, aľe striekačka motorová! (Podmanín PB); Tote motorove pili co prišľi, to muśeľi bidz dvojo pri ňej (Smižany SNV); motoroví mlinček (Tesáre TOP); motoroví benzín (Kameňany REV)