most, -a m.
1. stavba, zariadenie spájajúce brehy riek, priepastí, priehlbní ap. tak, že je pod ním voľný priestor: m. cez rieku, drevený, kamenný m., železničný, reťazový, visutý, padací, pontónový m.; pren. vzdušný m. letecké spojenie
● povedať niečo z mosta doprosta priamo, otvorene; spáliť, strhnúť, zničiť za sebou všetky mosty znemožniť si návrat, prerušiť všetky styky;
2. spojivo, prechod: Citovaná báseň je mostom k poézii Jána Hollého. (Krčm.);
3. vec podobná mostu;
tel. postoj v podobe oblúka na rukách a nohách, bruchom hore; anat. mozgový m. miesto, kde sa spája mozog, mozoček a predĺžená miecha; geol. krasový m. skalný útvar podobný mostu;
mostný i mostový príd.: m-é zábradlie, m-á stavba; m. oblúk, m. pilier, m-á konštrukcia; m-é váhy na váženie ťažkých predmetov spočívajúcich pri vážení na plošine váh;
mostík, -a, môstok, -tka i môstik, -a m. zdrob.: kapitánsky, veliteľský m. nástavba cez vrchnú palubu určená pre veliteľa lode; šport. lyžiarsky m. konštrukcia z ktorej sa skáče na lyžiach;
lek. čiastočná umelá náhrada zubov; tel. pružný m. druh telocvičného náradia; tel. odrazový m. a) druh telocvičného náradia, pružný m.; b) pren. východisko, začiatok (napr. výpadu, útok);
mostíkový i môstkový príd.
mostný p. most