moriť1 nedok. veľmi vyčerpávať, trápiť, sužovať: choroba, žiaľ, strach, zima ho m-í; m. niekoho smädom; mor ho! nič ho, hub ho!
// moriť sa
1. trápiť sa, sužovať sa: m. sa ťažkými myšlienkami
2. ťažko pracovať, namáhať sa, mordovať sa: m. sa s robotou, m. sa v bani; celý deň sa m-í
moriť2 nedok. namáčaním v rozlič. roztokoch al. napúšťaním rozlič. látkami upravovať, konzervovať: m. osivo (proti chorobám); m. drevo, kožu
moriť -rí -ria mor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.
moriť sa -rí sa -ria sa (ne)mor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.
morenie -nia -ní s. 1. ▶ spracovanie a povrchová úprava materiálu, najmä dreva, pomocou moridla (na zvýraznenie štruktúry a farebnosti, na konzervovanie al. impregnovanie): m. drevenej podlahy, parkiet; m. obkladov z ihličnatých drevín; starý spôsob morenia organickými farbivami; úprava dyhy v moreniach buk, jelša, čerešňa; zákazník si môže vybrať zo šiestich rozličných morení políc 2. iba sg. chem. ▶ čistenie povrchu kovov od oxidov a iných zlúčenín pomocou chemických al. elektrochemických prostriedkov: po morení ostáva materiál krehký 3. iba sg. poľnohosp. ▶ ochrana osiva a klíčiacich rastlín proti choroboplodným zárodkom; stimulácia fyziologických procesov klíčiacej rastliny: m. cesnaku sa robí pred jeho výsadbou; obilné silo pozostáva z prevádzkovej časti (čistenie, sušenie, m. a triedenie obilia) a zo skladovacej časti (silové bunky) ▷ ↗ i moriť2
morený -ná -né príd. 1. ▶ napustený moridlom, prostriedkom na povrchovú úpravu, konzervovanie al. impregnovanie: m. dub, orech výrobok z dubového, orechového dreva; m. masívny stôl; morená borovicová dyha; m. nábytok; väzby kníh boli pokrývané hnedými alebo červenými morenými kožami 2. poľnohosp. ▶ chemicky ošetrený proti hubovým a bakteriálnym chorobám: m. jačmeň; morené osivo ▷ ↗ i moriť2
moriť sa -rí sa -ria sa (ne)mor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. (čím; ø) ▶ podstupovať telesné al. duševné utrpenie, muky, trápenie; syn. trápiť sa, sužovať sa, týrať sa: m. sa bolesťou, hladom, smädom; celý život sa morí pochybnosťami; mesiace sa morili a uvažovali, ako to urobiť; popoludní sa moril v telocvični; Moril sa túžbou po peniazoch. [Ľ. Feldek] 2. expr. (s čím) ▶ vynakladať veľkú duševnú al. fyzickú námahu, namáhať sa; syn. mordovať sa, lopotiť sa: m. sa s obrovským balvanom; na matematike sa moria s ťažkými úlohami; moril sa s freskou šesť rokov; Roky sa [ornitológ] bezúspešne moril s problémom usmrcovania vtákov na stĺpoch elektrického vedenia. [DF 2002] ▷ dok. k 1 ↗ umoriť sa
moriť1 -rí -ria mor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. (koho (čím)) ▶ spôsobovať niekomu telesné al. duševné utrpenie; syn. mučiť, sužovať, týrať, trýzniť: m. niekoho hladom a smädom; moril ich nedostatok jedla; celou cestou ho morila horúčava; moria ho starosti, zlé sny; morili študentov prednáškami; Víly ho v noci schytili a celú noc ho morili tancom. [A. Habovštiak]; Morený depresiami a nadmerným množstvom absintu si strelil [V. van Gogh] dve guľky do hrude. [HN 2010] ▷ dok. ↗ umoriť
moriť2 -rí -ria mor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. (čo) 1. ▶ konzervovať, farebne upravovať drevo, kožu špeciálnym, obyč. tekutým prostriedkom, moridlom: m. povrch dosák; m. drevo namáčaním; altánky sa dajú lakovať aj m.; morenie obkladov z ihličnatého dreva; koža bola morená po celej hrúbke materiálu 2. chem. ▶ čistiť povrch kovov od oxidov a iných zlúčenín pomocou chemických al. elektrochemických prostriedkov: m. oceľ; striekanie moriaceho gélu; vodík priaznivo vplýva na proces morenia 3. poľnohosp. ▶ pomocou chemického prostriedku, moridla, chrániť osivo a klíčiace rastliny proti hubovým, bakteriálnym chorobám a škodcom: m. osivo kukurice pred siatím; odporúča sa m. zemiakové sadivo; morenie cibúľ tulipánov; morenie cesnaku pred výsadbou; úľové časti sa moria horúcim voskom dezinfikujú ▷ dok. k 1, 3 ↗ namoriť
namoriť -rí -ria namor! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1. ▶ natrieť, napustiť moridlom, prostriedkom zvyšujúcim odolnosť nejakého materiálu proti vonkajším nepriaznivým vplyvom: n. kožu hnedým moridlom; farebne n. poličky; podlaha z namoreného smreka; drevené dosky namorte konzervačným prípravkom na drevo 2. poľnohosp. ▶ moridlom, chemickým prostriedkom zničiť choroboplodné zárodky v semenách al. v sadeniciach: n. osivo, sadivo; cesnak je potrebné pred sadením n. ▷ nedok. ↗ moriť2
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať
2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1
dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť
2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka
3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári
4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech
5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby
moriť sa 1. p. trápiť sa 1 2. p. drieť sa 1, pracovať 1
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
moriť2 namáčaním v nejakom roztoku upravovať • konzervovať: morili drevo, konzervovali kožu • hovor. pácovať: pácovala mäso v náleve • impregnovať (napúšťať látkami zvyšujúcimi odolnosť proti vode, ohňu a pod.): impregnované drevo
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
moriť1, -í, -ia nedok. (koho, čo) trápiť, sužovať, ničiť: m. niekoho hladom, smädom, robotou; hlad, smäd, bolesť, žiaľ, strach, túžba, choroba, kašeľ ho morí, starosti ho moria; srdce, láska ho morí je zaľúbený;
dok. zmoriť i umoriť
|| moriť sa (čím, s kým, s čím i bezpredm.) trápiť sa, sužovať sa: m. sa túžbou, m. sa s úlohou; mať sa morí s deťmi;
dok. umoriť sa
moriť2, -í, -ia nedok. (čo)
1. namáčať do moridla, napúšťať moridlom, napr. v stolárstve, kožiarstve, vo farbiarstve: m. drevo, vlákna, plech; hovor. morený dub druh nábytkového napúšťaného dreva;
2. poľnohosp. moridlom ničiť choroboplodné zárodky na osive, krmive: m. osivo, krmivo
moriť sa nedok. 1. sužovať sa, trápiť sa: Láskó se morí (Kameňany REV); S totu psotu zme še moreľi, jak še dalo (Kokšov-Bakša KOŠ) 2. namáhať sa, ťažko pracovať: Koňe mi začaľi moknúď, a ňeťähaľi do vŕšku, ňie že bi sa moriľi (Žaškov DK); A koj ni dobre naklepau̯ kosu, tot se moreu̯ s kosó (Hostišovce RS)
moriť1 nedok. 1. veľmi vyčerpávať, trápiť, sužovať: Hlad ma morí (Bobrovec LM); Láska ho morí (Rim. Píla RS); Tag jag aj chrípka, ked má človek, že jedného to ozaj morí a nékerí to prechodzí (Modranka TRN) F. večne ho pípec morí (Červeník HLO) - (o pijanovi) často býva opitý; mori me na spaňe (Dl. Lúka BAR) - premáha ma spánok 2. včel. dusiť (sírením): Tu už ňebolo počudz, žebi fčeli moreľi (Súľov BYT); U jeśeňi pčoli moriľi (Vran. Dlhé VRN); Ocedz pčoli moril, dušil zo švabľom (Plechotice TRB)
moriť2 nedok. namáčaním v rozličných roztokoch al. napúšťaním rozličnými látkami upravovať, konzervovať: Té okeňňice najprú morev, aš poton farbev (Lapáš NIT); drevo moriť (Kaľamenová MAR, Pukanec LVI); moriťi obiľej (Málinec LUČ); žito morit (Štefanov SEN)
moriť ndk čo trápiť, sužovať; ničiť niečo: (mýtnik) statek actorow drzal silu a moczy do tretiho dne a tam hlady moryl (TRENČÍN 1592); kapustowe semeno mory hlisty (RN 17.-18. st); láska srdce morí (ASL 1730); prestan, mila, prestan trapit, prestan moge srdce morit (KC 1791); m. sa1 trápiť sa, sužovať sa: dusse ma, w mnohych wecech se moryss (PP 1734)
moriť sa2 ndk potápať sa: urinari: moriti se, plawiti se pod wodu (DSL 18. st)