Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

moriť1 nedok. veľmi vyčerpávať, trápiť, sužovať: choroba, žiaľ, strach, zima ho m-í; m. niekoho smädom; mor ho! nič ho, hub ho!

// moriť sa

1. trápiť sa, sužovať sa: m. sa ťažkými myšlienkami

2. ťažko pracovať, namáhať sa, mordovať sa: m. sa s robotou, m. sa v bani; celý deň sa m-í


moriť2 nedok. namáčaním v rozlič. roztokoch al. napúšťaním rozlič. látkami upravovať, konzervovať: m. osivo (proti chorobám); m. drevo, kožu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
moriť ‑í ‑ia nedok.; moriť sa

moriť -rí -ria mor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.


moriť sa -rí sa -ria sa (ne)mor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.

morenie -nia -ní s. 1. ▶ spracovanie a povrchová úprava materiálu, najmä dreva, pomocou moridla (na zvýraznenie štruktúry a farebnosti, na konzervovanie al. impregnovanie): m. drevenej podlahy, parkiet; m. obkladov z ihličnatých drevín; starý spôsob morenia organickými farbivami; úprava dyhy v moreniach buk, jelša, čerešňa; zákazník si môže vybrať zo šiestich rozličných morení políc
2. iba sg. chem. ▶ čistenie povrchu kovov od oxidov a iných zlúčenín pomocou chemických al. elektrochemických prostriedkov: po morení ostáva materiál krehký
3. iba sg. poľnohosp.ochrana osiva a klíčiacich rastlín proti choroboplodným zárodkom; stimulácia fyziologických procesov klíčiacej rastliny: m. cesnaku sa robí pred jeho výsadbou; obilné silo pozostáva z prevádzkovej časti (čistenie, sušenie, m. a triedenie obilia) a zo skladovacej časti (silové bunky)
▷ ↗ i moriť2


morený -ná -né príd. 1. ▶ napustený moridlom, prostriedkom na povrchovú úpravu, konzervovanie al. impregnovanie: m. dub, orech výrobok z dubového, orechového dreva; m. masívny stôl; morená borovicová dyha; m. nábytok; väzby kníh boli pokrývané hnedými alebo červenými morenými kožami
2. poľnohosp.chemicky ošetrený proti hubovým a bakteriálnym chorobám: m. jačmeň; morené osivo
▷ ↗ i moriť2


moriť sa -rí sa -ria sa (ne)mor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. (čím; ø) ▶ podstupovať telesné al. duševné utrpenie, muky, trápenie; syn. trápiť sa, sužovať sa, týrať sa: m. sa bolesťou, hladom, smädom; celý život sa morí pochybnosťami; mesiace sa morili a uvažovali, ako to urobiť; popoludní sa moril v telocvični; Moril sa túžbou po peniazoch. [Ľ. Feldek]
2. expr. (s čím) ▶ vynakladať veľkú duševnú al. fyzickú námahu, namáhať sa; syn. mordovať sa, lopotiť sa: m. sa s obrovským balvanom; na matematike sa moria s ťažkými úlohami; moril sa s freskou šesť rokov; Roky sa [ornitológ] bezúspešne moril s problémom usmrcovania vtákov na stĺpoch elektrického vedenia. [DF 2002]
dok. k 1umoriť sa


moriť1 -rí -ria mor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. (koho (čím)) ▶ spôsobovať niekomu telesné al. duševné utrpenie; syn. mučiť, sužovať, týrať, trýzniť: m. niekoho hladom a smädom; moril ich nedostatok jedla; celou cestou ho morila horúčava; moria ho starosti, zlé sny; morili študentov prednáškami; Víly ho v noci schytili a celú noc ho morili tancom. [A. Habovštiak]; Morený depresiami a nadmerným množstvom absintu si strelil [V. van Gogh] dve guľky do hrude. [HN 2010]dok.umoriť


moriť2 -rí -ria mor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. (čo) 1.konzervovať, farebne upravovať drevo, kožu špeciálnym, obyč. tekutým prostriedkom, moridlom: m. povrch dosák; m. drevo namáčaním; altánky sa dajú lakovať aj m.; morenie obkladov z ihličnatého dreva; koža bola morená po celej hrúbke materiálu
2. chem.čistiť povrch kovov od oxidov a iných zlúčenín pomocou chemických al. elektrochemických prostriedkov: m. oceľ; striekanie moriaceho gélu; vodík priaznivo vplýva na proces morenia
3. poľnohosp. ▶ pomocou chemického prostriedku, moridla, chrániť osivo a klíčiace rastliny proti hubovým, bakteriálnym chorobám a škodcom: m. osivo kukurice pred siatím; odporúča sa m. zemiakové sadivo; morenie cibúľ tulipánov; morenie cesnaku pred výsadbou; úľové časti sa moria horúcim voskom dezinfikujú
dok. k 1, 3namoriť


namoriť -rí -ria namor! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1.natrieť, napustiť moridlom, prostriedkom zvyšujúcim odolnosť nejakého materiálu proti vonkajším nepriaznivým vplyvom: n. kožu hnedým moridlom; farebne n. poličky; podlaha z namoreného smreka; drevené dosky namorte konzervačným prípravkom na drevo
2. poľnohosp. ▶ moridlom, chemickým prostriedkom zničiť choroboplodné zárodky v semenách al. v sadeniciach: n. osivo, sadivo; cesnak je potrebné pred sadením n.
nedok.moriť2

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


moriť sa 1. p. trápiť sa 1 2. p. drieť sa 1, pracovať 1


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


moriť2 namáčaním v nejakom roztoku upravovať • konzervovať: morili drevo, konzervovali kožuhovor. pácovať: pácovala mäso v náleveimpregnovať (napúšťať látkami zvyšujúcimi odolnosť proti vode, ohňu a pod.): impregnované drevo


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

moriť1, -í, -ia nedok. (koho, čo) trápiť, sužovať, ničiť: m. niekoho hladom, smädom, robotou; hlad, smäd, bolesť, žiaľ, strach, túžba, choroba, kašeľ ho morí, starosti ho moria; srdce, láska ho morí je zaľúbený;

dok. zmoriť i umoriť

|| moriť sa (čím, s kým, s čím i bezpredm.) trápiť sa, sužovať sa: m. sa túžbou, m. sa s úlohou; mať sa morí s deťmi;

dok. umoriť sa


moriť2, -í, -ia nedok. (čo)

1. namáčať do moridla, napúšťať moridlom, napr. v stolárstve, kožiarstve, vo farbiarstve: m. drevo, vlákna, plech; hovor. morený dub druh nábytkového napúšťaného dreva;

2. poľnohosp. moridlom ničiť choroboplodné zárodky na osive, krmive: m. osivo, krmivo

moriť sa nedok.
1. sužovať sa, trápiť sa: Láskó se morí (Kameňany REV); S totu psotu zme še moreľi, jak še dalo (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. namáhať sa, ťažko pracovať: Koňe mi začaľi moknúď, a ňeťähaľi do vŕšku, ňie že bi sa moriľi (Žaškov DK); A koj ni dobre naklepau̯ kosu, tot se moreu̯ s kosó (Hostišovce RS)


moriť1 nedok.
1. veľmi vyčerpávať, trápiť, sužovať: Hlad ma morí (Bobrovec LM); Láska ho morí (Rim. Píla RS); Tag jag aj chrípka, ked má človek, že jedného to ozaj morí a nékerí to prechodzí (Modranka TRN)
F. večne ho pípec morí (Červeník HLO) - (o pijanovi) často býva opitý; mori me na spaňe (Dl. Lúka BAR) - premáha ma spánok
2. včel. dusiť (sírením): Tu už ňebolo počudz, žebi fčeli moreľi (Súľov BYT); U jeśeňi pčoli moriľi (Vran. Dlhé VRN); Ocedz pčoli moril, dušil zo švabľom (Plechotice TRB)

moriť2 nedok. namáčaním v rozličných roztokoch al. napúšťaním rozličnými látkami upravovať, konzervovať: Té okeňňice najprú morev, aš poton farbev (Lapáš NIT); drevo moriť (Kaľamenová MAR, Pukanec LVI); moriťi obiľej (Málinec LUČ); žito morit (Štefanov SEN)

moriť ndk čo trápiť, sužovať; ničiť niečo: (mýtnik) statek actorow drzal silu a moczy do tretiho dne a tam hlady moryl (TRENČÍN 1592); kapustowe semeno mory hlisty (RN 17.-18. st); láska srdce morí (ASL 1730); prestan, mila, prestan trapit, prestan moge srdce morit (KC 1791); m. sa1 trápiť sa, sužovať sa: dusse ma, w mnohych wecech se moryss (PP 1734)


moriť sa2 ndk potápať sa: urinari: moriti se, plawiti se pod wodu (DSL 18. st)

moriť moriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu