more -a s.
1. mohutná masa slanej vody vypĺňajúca priestory medzi kontinentmi: pokojné, rozbúrené, šíre m.; za m-om v Amerike;
pren. pšeničné m., m. striech
2. hovor. expr. má význ. neurč. čísl. veľa, mnoho, hrúza: je tam m. ľudí, m. otázok, sĺz, m. času
● je to ako → kvapka v m-i; → liať vodu do m-a; stratil sa, zmizol, akoby ho bol do m-a hodil bez stopy;
morský príd.: m-á voda, m-é ryby; m-é oko tatranské jazero; m-á choroba spôsobená hojdavým pohybom (lode, lietadla ap.)
● expr. m. vlk skúsený námorník, skúsený človek
more mora pl. N moria G morí D moriam L moriach I morami s.
more mora pl. N moria G morí D moriam L moriach I -rami s. 1. ▶ súvislá vodná plocha, časť svetového oceána, ktorú oddeľuje súš, prípadne vyvýšeniny morského dna, od otvorenej časti oceána: severné, južné, subtropické m.; azúrové, tyrkysové, priezračné m.; rozbúrené, pokojné m.; plytké, hlboké m.; búrka na mori; plavba po šírom, otvorenom mori ďaleko od brehov; dovolenka, pobyt pri mori; všetky moria na zemeguli; hľadať poklad na dne mora; skočiť do mora; plávať v mori; plaviť sa na mori, po mori; sedieť, stáť na brehu mora; vydať sa na m.; utopiť sa v mori; rybárske lode vyplávali na m.; v dôsledku klimatických zmien stúpa hladina morí; Hoci vládne vetristé popoludnie, v mori sa už kúpe niekoľko otužilcov. [L. Ballek]; pren. tmavozelené m. statných svrčín a jedlín; Najprv zazrel jazdca, križujúceho nedozerné trstinové more. [J. Červenák] rozsiahle územie □ geogr. Azovské more plytký záliv Čierneho mora, do ktorého sa vlievajú rieky Don a Kubáň; Baltské more vnútorné more Atlantického oceána medzi severnou, strednou a východnou Európou; Biele more vnútorné more Severného ľadového oceána na severozápadnom pobreží Ruska; Červené more vnútorné more Indického oceána medzi severnou Afrikou a Arabským polostrovom; Čierne more vnútropevninové more medzi juhovýchodnou Európou a Malou Áziou; Egejské more polouzavreté more v severovýchodnej časti Stredozemného mora; Grónske more okrajové more Severného ľadového oceána medzi Grónskom a Špicbergmi; Jadranské more polouzavreté more medzi Apeninským polostrovom a Balkánskym polostrovom; Karibské more okrajové more Atlantického oceána medzi Strednou Amerikou, Južnou Amerikou a Antilami; Kaspické more najväčšie vnútrozemské jazero sveta so slanou vodou medzi Európou a Áziou; Mŕtve more slané bezodtokové jazero na hraniciach Jordánska a Izraela; Severné more šelfové more Atlantického oceána na severozápade Európy; Stredozemné more vnútorné more Atlantického oceána medzi Európou, Áziou a Afrikou; geod. (stredná) hladina mora hladina pokojného mora, približne totožná s geoidom, ideálnym tvarom Zeme □ vo výške 15, 150, 1 500 metrov nad morom v danej nadmorskej výške, nad hladinou mora 2. hovor. expr. ▶ veľmi veľké množstvo niečoho al. veľký počet niečoho, veľa, kopa, hromada; syn. hrúza, fúra: m. piesku; mať m. času; preliať m. sĺz; byt stál m. peňazí; po ceste išli autá a medzi nimi m. cyklistov; je v šoku, stratil m. krvi; sprievod sa stratil v mori kvetov 3. geol. kamenné more ▶ kamenistá sutina na horských svahoch ◘ fraz. je to ako kvapka v mori a) je to nepatrné množstvo, ktoré nestačí b) je to niečo bezvýznamné, čo nezaváži; stratil sa/zmizol, akoby ho do mora hodil al. stratil sa/zmizol, akoby bol do mora spadol bez stopy zmizol, stratil sa; liať vodu do mora a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť márnu, zbytočnú prácu; odísť na more zamestnať sa ako námorník; odísť za more odcestovať do zámoria, obyč. do Ameriky; za morom v zámorí, obyč. v Amerike; za siedmimi horami, za siedmimi morami veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja)
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
more p. množstvo 2
more1, -a, mn. č. -ia, -í str.
1. súvislá plocha pokrytá mohutnou vrstvou slanej vody bez odtoku: Čierne m., Červené m., Mŕtve m., Severné ľadové m.; búrlivé, pokojné m.; hladina m-a; cesta na m-i, po m-i; plaviť sa, stroskotať na m-i; utopiť sa v m-i; odísť na m. ako námorník; pustiť sa na m., vydať sa na m. vydať sa na plavbu po mori; vyplávať na (šíre) m.; otvorené m. ďaleko od brehov; na kraji m-a pri brehoch; hlboké, bezodné m.; odísť za m. do zámorskej cudziny, obyč. do Ameriky; za morom v zámorskej cudzine, obyč. v Amerike; 1000 m nad m-om nadmorskej výšky; pren. reč. vzduch je naše m.
● ľud. Na sv. Gregora idú ľady do mora (porek.) nastáva jar; stratiť sa ako kvapka v m-i obyč. o niečom malom, nepatrnom; byť kvapkou v m-i v pomere k niečomu malý, nepatrný; zmizol, akoby ho do m-a hodil, akoby bol do m-a padol nemožno ho nájsť; bolo toho celé m. veľa; vody celé m. veľa;
2. expr. veľké, súvislé množstvo niečoho, záplava: m. domov, kvetov, hlasov, svetla, hláv, sĺz, krvi; m. cudzoty cudzie prostredie; utopiť sa v m-i niečoho stratiť sa, nevedieť sa orientovať; vzdušné m. vzduch; geol. kamenné m. kamenitá sutina na horských svahoch; pren. m. zabudnutia
● trochu arch. uplynúť do m-a večnosti (o čase);
morský príd.: m-é pobrežie, m-é kúpele, m-é dno, m. vzduch, m-á voda; m-á zelená farba modrozelená, tyrkysová; m-é oko druh malého jazera vo Vysokých Tatrách; m-á nemoc nevoľnosť postihujúca ľudí na lodi pri kolísavom pohybe mora; min. m-á pena druh nerastu; zool. m-á sasanka druh mäkkýša; m-á panna mytologická bytosť v podobe ženy s rybím chvostom; pren. žart. m. vlk starý, skúsený námorník
● nájdem ho, čo by bol na m-om dne nech by sa skrýval kdekoľvek
more2, -eho (obyč. len v 1. p. a v oslovení) m. (cig.) prezývka Cigána v buržoáznej spoločnosti
more i moro s. (morio) 1. csl mohutná masa slanej vody vypĺňajúca preliačeniny v zemskom povrchu: Šífa sa potopila do mora (Rochovce ROŽ); Nále jak sa stau̯o, tak sa stau̯o, sedli na more a cestovali (Záh. Bystrica BRA); No a rano, jag uš še rozvidňilo, už me buľi na moriu (Brezina TRB) F. široki jag moro (Markušovce SNV) - veľmi široký, rozsiahly; lét vodu do mora (Kuchyňa MAL) - robiť niečo zbytočne; do mora ňenačim vodu ľévaťi (Málinec LUČ) - netreba pridávať tam, kde je už veľa 2. expr. má význam neurč. čísl., veľké množstvo, veľa: Aj tam bolo more sveta (Ležiachov MAR); morio huskoch (Stanča TRB)
more m. expr. prezývka Cigána (obyč. v oslovení): Gde ideš, more? (Rochovce ROŽ); Ta co, more, jak śe maš? (V. Šariš PRE)
morio p. more
moro p. more
more [-e, -o] s 1. veľká súvislá vodná plocha bez odtoku: naposledys potopil w tom Cžerwenem mori (CC 1655); gak mnoho gich gest, kteryž sobe z duffanj delssyho žiwota y po mory se plawiti se predkladagj (SK 1697); pan Buoh sztvorél nyebo, sem, moro (MCa 1750); Níl do mora púlzemskího wpádá (BR 1785) Stredozemného; mare mediterraneum: Mezyzemnj moře (PD 18. st) Stredozemné; aeqvor fervet: búrj se more (KS 1763); x. pren tolko lidi se potopilo w mori sklenenim, to gest pri sklenach, poharoch, flasskach (SPr 1783) v alkohole F. wsseci kralowe gsu (proti Bohu) gako krapečka wody naprotiwa celemu mori sú malí, nepatrní, bezvýznamní; rozmnožiť ako piesok v m-i zmnohonásobiť: geho semeno (Abrahámovo) potomkuw rozmnozi gako pisek w mori (MS 1758); frustror: daremně, neužitečně, bez užitku pracowati, do more wody prilewati (WU 1750) robiť zbytočnú prácu 2. expr veľké množstvo niečoho, záplava: co bude, gesli stratiss sameho Boha, wsseckich weci dobrich more (MS 1758); klátili se polúw morá žltastimi klasi (PT 1778); gineho nebylo widet gak more krwj (SQ 1781); -ský príd k 1: panugte nad ribami morskými (BAg 1585); Charybdis: hlubokost morska (VT 1648); fertusska kitagkowa morskeg barwy (TRENČÍN 1661) modrozelenej; chalazius morska perla wždycki ge studena (GV 1755); obywatele gsúcy do wogny morskeg, gak zemskeg (KrP 1760) L. m-á žienka mytologická bytosť v podobe ženy s rybím chvostom miesto nôh: sirenes: morské ženky, po zwrchu panny, po spodku ryby (WU 1750); m. zbojník pirát: (Auróra) pítala sa ňewestí, odkáď bi to ďíťa bola dostala, ona odpoweďela, že gég muž budúc morskim zbogňikom, ukradol ho (DS 1795); m-á pena ľahký pórovitý nerast, pemza: pumex: morska pena, djrkowaty kameň (KS 1763); m-á huba pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov, špongia: huba morska rozdielna, nyektera husta, malych dierek, pobelawa neb ssera, a to gest samecz, gina welykych dier gest samyce (HL 17. st); bot: pinus maritima: morska borowice (NH 18. st) borovica prímorská Pinus pinaster; armeniacum: morska bréskyna (KS 1763) rastlina z rodu marhuľa Armeniaca; scilla: morska cybula, hady cybula (KS 1763) rastlina z rodu scila Scilla; m-á jahoda a. strom z rodu moruša Morus: yahody morske, strom welyky, genž yahody wydava (HL 17. st) b. mechovka čerešňová Physalis alkekengi: wezmi alkerkengi, t. g. morskych gahuod a rozdlaw ge z ližičku (RTA 17. st); m-á kapusta, m-é zelí rastlina z rodu povoja Calystegia soldanella: herba soldanellae: morské zelj (TT 1745); soldana, soldanella: morska kapusta aneb morské zele (KS 1763); acalyphe: morska kopriwa neb žjhlawa (KS 1763) rastlina z rodu akalyfa Acalypha; kde gest mnoho morskeg ssossowici, tam se dobre wichowawagú (kačice) (PL 1787) rastlina z rodu žaburinka Lemna; solanum halieacabum vulgo alken kengi: wjssne morske (NH 18. st) machovka čerešňová Physalis alkekengi; ribes: sw. Yana malini, morsky hrozeň (KS 1763) ríbezľa červená Ribes rubrum; m. kôpor, m-á stračia nôžka feniklovec prímorský Crithmum maritimum: batis: mórsky kopr (KS 1763); crithamus marinus: stračj nužka morska (NH 18. st); corallina: mořský mech (TT 1745) koralina biela Corallina alba; seriphium: polinek morsky (KS 1763) palina slanomilná Artemisia santonicum; zool: ostrea edulis: morsky hlemyžd (KrN 1795) ustrica jedlá Ostrea edulis; lepas: mórsky slimák, ktery k skalám lazj (KS 1763) lepas stopkatý Lepas anatifera; murex: morsky slimák, s kterého krwu ssarlát barwá (KS 1763) slimák z čeľade ostranky Murex spp; purpura: morsky slimák, s kterého krwu, a wlhkosťú ssarlát barwá (KS 1763) slimák z čeľade purpurovky Purpura spp; sepia: ryba, kteráž ze sebe černý pot pusstj, pawuk morský (WU 1750) sépia obyčajná Sepia officinalis; polypus: morsky pawuk (GU 1794) osmonoh obyčajný Octopus vulgaris; rak m. okrúhly a. krab morský pavúk Maria squindo: maja: rak morsky okrúhly (KS 1763) b. ústonôžka dravá Squilla empusa: sqvilla: morsky rak okruhly (KS 1763); hippocampus: morska kobilka (KrN 1795) koník morský Hippocampus hippocampus: echinometra: gež mórsky, bodlawé zwjra gakó gež (KS 1763) ježovka z rodu Echinometra; muraena: morsky úhor, ryba (KS 1763) ryba z rodu Muréna Anguilla; sphyraena: morská ssťuka, ryba (KS 1763) ryba z čeľade barakudy Sphyraena spp; m. pes, m. vlk a. žralok modrý Carcharodon carcharias: carcharias: morsky pes (KS 1763); carcharias: morsky wlk (KrN 1795) b. ostroň obyčajný Squalus acanthias: lamia: pes morsky (KS 1763); squalus, lamia: wlk morsky (GU 1794); alopecias: morsky lis, ryba (KS 1763) žralok líščí Alopias vulpes; m-á sviňa a. delfín obyčajný Delphinus delphis: delphin: morska swjně (ASl 1740) b. malá veľryba z čeľade sviňuchy Phocaena spp.: phocaena: morska swiňa (KS 1763); scincus marinus: gessterka mořská (TT 1745) jašter z čeľade scinkovité Scincidae Z rodu Tropidophorus; m. lev, m. medveď, m-é teľa plutvonožce z čeľade tuleňovité Phocidae: phoca: morske tela (HD 1706-07); phoca ursina: morsky medved; phoca leonina: morsky lew (KrN 1795); trichechus manatus: morská krawa (KrN 1795) lamantín širokonosý Trichechus manatus; trichechus rosmarus: morsky kuň (KrN 1795) mrož ľadový Odobenus rosmarus; turdus marinus: drozd morsky (KS 1763) vták z čeľade drozdy Turdidae; lastovica m-á a. potáplica malá Gavia stellata: gavia: lastowica mórská (KS 1763) b. čajka morská Larus marinus: larus: morská lastowica (KS 1763); gallina meleagris: morska kure (ML 1779) vták z čeľade morky Meleagris spp; haliaeetus: orel mórsky (KS 1763) orliak morský Haliaëtus albicilla; m. kanec, m-é prasa, prasiatko morča peruánske Cavia porcellus: porcus marinus: morsky kanec (KS 1763); porcellus indicus cavia: morské prasátko (GV 1755); porcellus: morske prasa (KrN 1795); rosmarus hippotamus: morský konj, njlský kůň (GU 1793) hroch obojživelný Hippopotamus amphibius; cercopithecus: morská mačka (KrN 1795) opica z rodu mačiakov Cercopithecus spp; -ový2, -ný2 príd: sukna kitagkowa moroweg barwj (TRENČÍN 1646) modrozelenej; (ľud) ginačeg w morňjm plawenj skussenj bil (PT 1796); po morsky prísl výraz: paralius: po morsky (KS 1763)
morský p. more