Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

mordovať nedok. hovor. expr.

1. moriť, trápiť, trýzniť, sužovať: kašeľ ho m-je

2. zried. zabíjať: m-nie detí

// mordovať sa trápiť sa, namáhať sa; sužovať sa: m. sa s robotou, s problémom; prečo sa m-š?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mordovať ‑uje ‑ujú nedok.; mordovať sa

mordovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok.


mordovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie sa nedok.

mordovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. ⟨nem.⟩ hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať telesné al. duševné utrpenie; nadmerne zaťažovať, sužovať, trápiť, týrať, ničiť: morduje ho choroba, kašeľ; učiteľ nás mordoval celú hodinu; mordovali ho roky a tvrdá práca; kopanie zeme mu mordovalo ruky; prestaň ma m.!; Už ich [pacientov] toľko nemordujte, pani doktorka. [A. Baláž]; pren. Aj so zranenou končatinou vydržal mordovať plynový pedál ešte ďalších sedem kilometrov. [VNK] zaťažovať stláčaním


mordovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie sa nedok. ⟨nem.⟩ hovor. expr. (s čím, s kým; ø) ▶ vynakladať na niečo veľkú námahu, trápiť sa, namáhať sa; syn. katovať sa: m. sa s učením, s robotou, s problémom; m. sa do úmoru; roky sa morduje v škole; hráči sa mordovali na tréningu; mordoval sa sám so sebou; Zazrel som ho, ako sa morduje so zaseknutou hasprou bránky, a elegantne poza dom som sa vytratil. [Š. Žáry]

mordovať nedok. ‹n› (koho, čo)

1. hovor. expr. vyčerpávať, unavovať, trápiť; nešetrne zaobchádzať s vecami: m. svoje telo drinou; m. zapaľovač

2. zried. vraždiť, zabíjať;

mordovať sa nedok. hovor. expr. (s čím) lopotiť sa, trápiť sa, namáhať sa: m. sa s nákladom

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


mordovať sa p. namáhať sa, trápiť sa 1


mordovať 1. p. moriť1, trápiť 2. porov. zabiť 1


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mordovať, -uje, -ujú nedok. (koho, čo)

1. hovor. expr. mučiť, trápiť, sužovať: Okrem staroby morduje ma i drevená noha. (Švant.)

2. zastar. vraždiť, zabíjať: Vrahovia mordujú celé pokolenia. (Vaj.);

dok. k 1 zmordovať i umordovať, k 2 zamordovať

|| mordovať sa hovor. expr. (s čím, s kým i bezpredm.) trápiť sa, namáhať sa s niečím, s niekým: m. sa s koňom, s robotou;

dok. zmordovať sa i umordovať sa

mordovať nedok.
1. vraždiť, zabíjať: I prišol na ňich (na židov) trezd boski a fšadzi jich tag mordovaľi (Fintice PRE)
2. csl trápiť, sužovať niekoho: Prečo morduješ to zviera, ve_ťi ňižd ňeurobilo! (Hliník n. Hron. NB); Boľaz mala, ako kot kolika morduje (Čelovce MK); Tag hu mordoval, až umrela (Prosné PB); No a dakedi jak to mordovaľi (drsné plienky) tote dzeci! (Buglovce LVO)
F. Bodaj ťa psota morduvala! (Vieska n. Žit. ZM) - zahrešenie
3. vysiľovať: Ale oni to (železný pluh) nesceli, lebo že to velice lichvu morduje (Bučany HLO)
4. expr. nešetrne opracúvať al. používať: Ňemorduj tak to drevo, vimeň si žeľiesko! (Pukanec LVI); Aľe kot sa oťeplilo, zas ťem bicigeľ mordovau̯ (V. Lom MK);
5. expr. s námahou robiť: Tížden zmo tia tehle mordovali (Ratková REV)


mordovať sa nedok. csl
1. namáhať sa s niečím, fyzicky sa vyčerpávať: Keď je doska krutá, šakovak sa človeg musí s ňou morduvať (Pukanec LVI); Ďeľako je to, ale preca aspom peši sa ňemordujú (V. Lom MK); Tolko sa s tím morduvau̯, a preca to nedokončiu̯ (Stráže n. Myj. SEN); Ňemorduj śe teľo s tim drevom! (Ďačov SAB); A zo ženu mordovaľi me śe (Vran. Dlhé VRN)
F. mordovaľi sa ako tie muľe (Kňažia DK) - veľmi ťažko pracovali; mordovaľi sa z haluškámi (Prosné PB) - s nechuťou ich jedli
2. trápiť sa, sužovať sa, trpieť: Tak sa morduvali pre vodu do tech čias, pokiau̯ ňezveďeli o majstroch, čo choďili stuňe vŕtaťi (Čelovce MK); Pret śmercu śe mordoval (Chrasť n. Horn. SNV)

mordovať ndk
1. koho vraždiť, zámerne zabíjať niekoho: papa prikazuge kacyruw mordowat (SiN 1678); Herodes kazal dytky mordowati (KK 1709); caedo: zabjgam, mordugem (KS 1763); wčely sami krátký wěk magj, proč y wy ge gessťe k tomu wybjgeti a mordowati máte (GO 1792); čertkusowy koren ai hlisti morduge (Zel 18. st); Apollonius z wogskem swim na messčanow uderel, bil, mordowal, až wsseckj ulice geruzalemske s krwu zmočil (MiK 18. st);
x. pren duchownim mečem tělesne zadosty w misli mordugeme (WS 18. st)
2. koho biť, telesne týrať niekoho: (tento muž) geho (človeka) na swobodney cestie ranami mordowal (ŽK 1473); kriwdu weliku mj robil, bjl, mordowal, takže anj choditj nemužem (RUDINA 1644); (Palo) to zaslužil za tu bitku, s kteru od Gabora ukrutne mordowan biwal (PUKANEC 1767)
3. koho čím pôsobiť duševné al. telesné utrpenie, trápiť, sužovať niekoho: w ustach ho trapilo a mordowalo (o zube) (SPIŠ 1724); Judášové te mordujú jazykem zlým (ASL 1740); ty včilek mne velmi trapiš a morduješ (AD 18. st); m. sa
1. zabíjať sa, vraždiť sa navzájom: nedbam, wadte sa, byte sa, mordugte sa, sskrte sa, ale dobre sobe pamatagte, z gaku meru meraty budete bližnim wassim, taka y wam odmerana bude (MiK 18. st)
2. s čím trápiť sa, namáhať sa s niečím, niekým, unúvať sa: weru was lutugem, ze ste sa miseli mordovat do Wgedne (RADVAŇ 1714); nemozem ta do toho krage wiceg chodit a se mordowat (ŠTÍTNIK 1731); dlhe cesty prosime, aby v dobrom čase, nie v blatiech se konali, kdežto netoliko dobytek se morduge, ale i lide (SITNO 1780 LP); Kryste, pre mňa s poličkama mordowati sa neodpjral sy (BlR 18. st)

mordowať mordowať
ťa morduje choroba, to la maladie te tourmente

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu