mordovať nedok. hovor. expr.
1. moriť, trápiť, trýzniť, sužovať: kašeľ ho m-je
2. zried. zabíjať: m-nie detí
// mordovať sa trápiť sa, namáhať sa; sužovať sa: m. sa s robotou, s problémom; prečo sa m-š?
mordovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok.
mordovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie sa nedok.
mordovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok. ⟨nem.⟩ hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať telesné al. duševné utrpenie; nadmerne zaťažovať, sužovať, trápiť, týrať, ničiť: morduje ho choroba, kašeľ; učiteľ nás mordoval celú hodinu; mordovali ho roky a tvrdá práca; kopanie zeme mu mordovalo ruky; prestaň ma m.!; Už ich [pacientov] toľko nemordujte, pani doktorka. [A. Baláž]; pren. Aj so zranenou končatinou vydržal mordovať plynový pedál ešte ďalších sedem kilometrov. [VNK] zaťažovať stláčaním
mordovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie sa nedok. ⟨nem.⟩ hovor. expr. (s čím, s kým; ø) ▶ vynakladať na niečo veľkú námahu, trápiť sa, namáhať sa; syn. katovať sa: m. sa s učením, s robotou, s problémom; m. sa do úmoru; roky sa morduje v škole; hráči sa mordovali na tréningu; mordoval sa sám so sebou; Zazrel som ho, ako sa morduje so zaseknutou hasprou bránky, a elegantne poza dom som sa vytratil. [Š. Žáry]
mordovať nedok. ‹n› (koho, čo)
1. hovor. expr. vyčerpávať, unavovať, trápiť; nešetrne zaobchádzať s vecami: m. svoje telo drinou; m. zapaľovač
2. zried. vraždiť, zabíjať;
mordovať sa nedok. hovor. expr. (s čím) lopotiť sa, trápiť sa, namáhať sa: m. sa s nákladom
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať
2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1
mordovať sa p. namáhať sa, trápiť sa 1
mordovať 1. p. moriť1, trápiť 2. porov. zabiť 1
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojom • byť zamestnaný • mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracuje • hovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od rána • expr.: robotiť • nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za troch • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na poli • subšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?
2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefunguje • ísť (náležite): motor ide dobre • bežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno
mordovať, -uje, -ujú nedok. (koho, čo)
1. hovor. expr. mučiť, trápiť, sužovať: Okrem staroby morduje ma i drevená noha. (Švant.)
2. zastar. vraždiť, zabíjať: Vrahovia mordujú celé pokolenia. (Vaj.);
dok. k 1 zmordovať i umordovať, k 2 zamordovať
|| mordovať sa hovor. expr. (s čím, s kým i bezpredm.) trápiť sa, namáhať sa s niečím, s niekým: m. sa s koňom, s robotou;
dok. zmordovať sa i umordovať sa
mordovať nedok. 1. vraždiť, zabíjať: I prišol na ňich (na židov) trezd boski a fšadzi jich tag mordovaľi (Fintice PRE) 2. csl trápiť, sužovať niekoho: Prečo morduješ to zviera, ve_ťi ňižd ňeurobilo! (Hliník n. Hron. NB); Boľaz mala, ako kot kolika morduje (Čelovce MK); Tag hu mordoval, až umrela (Prosné PB); No a dakedi jak to mordovaľi (drsné plienky) tote dzeci! (Buglovce LVO) F. Bodaj ťa psota morduvala! (Vieska n. Žit. ZM) - zahrešenie 3. vysiľovať: Ale oni to (železný pluh) nesceli, lebo že to velice lichvu morduje (Bučany HLO) 4. expr. nešetrne opracúvať al. používať: Ňemorduj tak to drevo, vimeň si žeľiesko! (Pukanec LVI); Aľe kot sa oťeplilo, zas ťem bicigeľ mordovau̯ (V. Lom MK); 5. expr. s námahou robiť: Tížden zmo tia tehle mordovali (Ratková REV)
mordovať sa nedok. csl 1. namáhať sa s niečím, fyzicky sa vyčerpávať: Keď je doska krutá, šakovak sa človeg musí s ňou morduvať (Pukanec LVI); Ďeľako je to, ale preca aspom peši sa ňemordujú (V. Lom MK); Tolko sa s tím morduvau̯, a preca to nedokončiu̯ (Stráže n. Myj. SEN); Ňemorduj śe teľo s tim drevom! (Ďačov SAB); A zo ženu mordovaľi me śe (Vran. Dlhé VRN) F. mordovaľi sa ako tie muľe (Kňažia DK) - veľmi ťažko pracovali; mordovaľi sa z haluškámi (Prosné PB) - s nechuťou ich jedli 2. trápiť sa, sužovať sa, trpieť: Tak sa morduvali pre vodu do tech čias, pokiau̯ ňezveďeli o majstroch, čo choďili stuňe vŕtaťi (Čelovce MK); Pret śmercu śe mordoval (Chrasť n. Horn. SNV)
mordovať ndk 1. koho vraždiť, zámerne zabíjať niekoho: papa prikazuge kacyruw mordowat (SiN 1678); Herodes kazal dytky mordowati (KK 1709); caedo: zabjgam, mordugem (KS 1763); wčely sami krátký wěk magj, proč y wy ge gessťe k tomu wybjgeti a mordowati máte (GO 1792); čertkusowy koren ai hlisti morduge (Zel 18. st); Apollonius z wogskem swim na messčanow uderel, bil, mordowal, až wsseckj ulice geruzalemske s krwu zmočil (MiK 18. st); x. pren duchownim mečem tělesne zadosty w misli mordugeme (WS 18. st) 2. koho biť, telesne týrať niekoho: (tento muž) geho (človeka) na swobodney cestie ranami mordowal (ŽK 1473); kriwdu weliku mj robil, bjl, mordowal, takže anj choditj nemužem (RUDINA 1644); (Palo) to zaslužil za tu bitku, s kteru od Gabora ukrutne mordowan biwal (PUKANEC 1767) 3. koho čím pôsobiť duševné al. telesné utrpenie, trápiť, sužovať niekoho: w ustach ho trapilo a mordowalo (o zube) (SPIŠ 1724); Judášové te mordujú jazykem zlým (ASL 1740); ty včilek mne velmi trapiš a morduješ (AD 18. st); m. sa 1. zabíjať sa, vraždiť sa navzájom: nedbam, wadte sa, byte sa, mordugte sa, sskrte sa, ale dobre sobe pamatagte, z gaku meru meraty budete bližnim wassim, taka y wam odmerana bude (MiK 18. st) 2. s čím trápiť sa, namáhať sa s niečím, niekým, unúvať sa: weru was lutugem, ze ste sa miseli mordovat do Wgedne (RADVAŇ 1714); nemozem ta do toho krage wiceg chodit a se mordowat (ŠTÍTNIK 1731); dlhe cesty prosime, aby v dobrom čase, nie v blatiech se konali, kdežto netoliko dobytek se morduge, ale i lide (SITNO 1780 LP); Kryste, pre mňa s poličkama mordowati sa neodpjral sy (BlR 18. st)