morbídny príd. kniž. chorobný, nezdravý, umárajúci: m. cit;
morbídne prísl.;
morbídnosť -i ž.
morbídnosť -ti -tí ž.
morbídnosť -ti ž. ▶ vlastnosť niečoho al. niekoho morbídneho, poznačeného chorobným al. prehnane pochmúrnym postojom k smrti; krutosť, obludnosť, obyč. odpudzujúci jav; syn. morbidita: m. dramatika; morbídnosti v románe; mať, prejavovať sklon k morbídnosti; vyžívať sa v morbídnosti, v morbídnostiach; fotografie zachádzajú až za hranice morbídnosti; obľúbenosť čiernej kroniky dokazuje túžbu ľudí po morbídnosti; Hoci [spisovateľ] opisuje tragiku ľudského údelu, nevyhýba sa ani groteskným situáciám, ba až čiernemu humoru či istým morbídnostiam. [LT 1998]
morbídnosť -ti -tí ž. ▶ chorobný al. prehnane pochmúrny postoj v súvislosti so smrťou; niečo morbídne, pôsobiace nenormálne, chorobne, obludne až odpudzujúco; syn. morbidita: m. dramatika; morbídnosti v románe; mať, prejavovať sklon k morbídnosti; vyžívať sa v morbídnosti, v morbídnostiach; fotografie zachádzajú až za hranice morbídnosti; obľúbenosť čiernej kroniky dokazuje túžbu ľudí po morbídnosti; Hoci [spisovateľ] opisuje tragiku ľudského údelu, nevyhýba sa ani groteskným situáciám, ba až čiernemu humoru či istým morbídnostiam. [LT 1998]
morbídny príd. ‹l› kniž. chorobne vyčerpaný; prehnane chorý: m-a tvár; – m-a poézia; lek., psych. vymykajúci sa normalite, chorobný až obludný;
morbídnosť -ti ž.: m. výrazu morbidita 1