moralista -u m.
1. kto sa zaoberá otázkami morálky
2. kto moralizuje; hlásateľ prísnych mravov, moralizátor;
moralistka -y -tiek ž.;
moralistický príd.;
moralisticky prísl.
moralistický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
moralistický [-t-] -ká -ké príd. 1. i filoz. ▶ súvisiaci s moralizmom, postojom absolutizujúcim význam morálnych noriem, hodnôt a zásad v živote človeka a spoločnosti; súvisiaci s moralistami: moralistická dráma, báseň; m. román z 18. storočia; moralistické kázne a traktáty; Humanistických básnikov spája prevažujúca moralistická tendencia i niektoré názorové zhody. [P. Žigo a kol.] 2. 2. st. -kejší ▶ hlásajúci prísne až prepiate dodržiavanie morálky; syn. moralizátorský: mať zakorenené moralistické predstavy; niektorí zaujali k téme moralistickejší postoj; Moralistické postrehy zaplavujú súčasný slovenský mediálny trh s rovnakou vehemenciou ako bulvárne informácie. [HN 2005]
moralistický príd. k moralizmus, k moralista: m. zreteľ; pejor. m-é pohoršovanie;
mentorský ktorý rád poúča, napomína; obsahujúci poúčanie, napomínanie • poúčavý: zaujať mentorský, poúčavý postoj • karhavý (ktorý s výčitkou napomína): mentorský, karhavý tón reči • moralizátorský • moralistický • kniž. mravokárny (ktorý poúča z hľadiska prísnej morálky): moralizátorská, moralistická kázeň; mravokárne ponaučenia
moralistický p. mentorský, mravoučný
mravoučný poučujúci o mravoch, o mravnosti: mravoučná literatúra • moralizátorský • moralistický • zastar. moralitný • kniž.: mravokárny • mravokársky (poúčajúci al. posudzujúci z hľadiska prísnej až prepiatej morálky): viesť moralistické, mravokárne reči
moralizmus, -mu m. obyč. pejor. posudzovanie všetkého z hľadiska morálky;
moralista, -u m. kto hlása prísnu mravnosť, mravokárca;
moralistka, -y, -tiek ž.;
moralistický príd.: m-é verše, m-é predsudky;