moralista -u m.
1. kto sa zaoberá otázkami morálky
2. kto moralizuje; hlásateľ prísnych mravov, moralizátor;
moralistka -y -tiek ž.;
moralistický príd.;
moralisticky prísl.
moralista -tu pl. N -ti m.
moralista -tu pl. N -ti m. 1. i filoz. ▶ kto sa zaoberá problematikou morálky, uznávaných noriem ľudského správania a hodnôt spoločnosti; stúpenec moralizmu: náboženský m.; francúzski moralisti 18. storočia; Cicero patril medzi významných rímskych moralistov; Názory o mravnosti prevzaté od anglických moralistov cez Tolstého a najmä Masaryka obsahovali v sebe kritiku inteligencie vo všetkých aspektoch. [R. Chmel] 2. ▶ kto hlása prísne dodržiavanie morálky; kto rád moralizuje, často poúča, dáva (i nevhodne al. neoprávnene) mravné ponaučenia; syn. moralizátor: prísny, zarytý, falošný m.; otravné reči moralistu; hrať sa na moralistu; Pozrime sa, na čo myslí, nemravník, - šepcú si moralisti a hlavne závistlivci. [K. Jarunková] ▷ moralistka -ky -tiek ž.: nechce sa stavať do pozície moralistky
moralista -u m. (moralistka -y ž.)
1. kto sa zaoberá problémami morálky; stúpenec moralizmu
2. často pejor. kto moralizuje, mravokárca
moralista človek, ktorý hlása prísnu mravnosť, ktorý rád moralizuje • moralizátor: moralisti, moralizátori nie sú obľúbení • kniž.: mravokárca • mentor (kto často a nevhodne poúča vo veciach morálky)
moralizmus, -mu m. obyč. pejor. posudzovanie všetkého z hľadiska morálky;
moralista, -u m. kto hlása prísnu mravnosť, mravokárca;
moralistka, -y, -tiek ž.;
moralistický príd.: m-é verše, m-é predsudky;