morálny príd.
1. týkajúci sa morálky; vyhovujúci morálke, mravný: m-e zásady; m. čin, prístup
2. duchovný, op. materiálny: m-a pomoc, sila;
pren. m-e opotrebenie stroja jeho zastaranie z hľadiska súčasnej techniky
● m-a facka výčitka, zahanbenie; prehra;
morálne prísl.;
morálnosť -i ž.
morálny -na -ne 2. st. -nejší príd.
morálny -na -ne príd. 1. ▶ súvisiaci s morálkou, uznávanými normami ľudského správania; týkajúci sa mravných zásad; syn. etický, mravný: etické a morálne normy; m. úpadok, rozklad; m. prístup, postoj; morálna prevaha, sila; morálna povinnosť, zodpovednosť; morálna bezúhonnosť vyhovujúca požiadavkám mravnosti; hlboká morálna dilema, kríza; morálna obroda spoločnosti; vysoké morálne kvality niekoho; morálne ponaučenie; morálna ujma spôsobujúca poškodenie mravnej povesti; mať morálne zábrany; dávať, poskytovať niekomu morálnu podporu, pomoc duchovnú, duševnú oporu; mať pevné morálne zásady; vyznávať morálne hodnoty; Ľudia boli presvedčení, že majú na tie poklady morálne právo, lebo sú to mozole z ich rúk. [A. Habovštiak] □ náb. morálna teológia časť teológie zaoberajúca sa skúmaním mravných princípov z Božieho zjavenia a formulovaním pravidiel kresťanského života; morálny zákon a) norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou b) Božie zjavenie literárne zachytené v Biblii (v Starom zákone a Novom zákone, Starej zmluve a Novej zmluve); ekon. morálne opotrebovanie technické, konštrukčné zastaranie vecí a materiálov, nevyhovujúce z hľadiska súčasnej techniky 2. 2. st. -nejší ▶ ktorý je al. koná v súlade s morálkou, mravnosťou; svedčiaci o mravnej počestnosti; op. amorálny, nemorálny: m. človek; vyberať si morálne vzory; získali morálne ocenenie za záchranu životov; odvážnejšie a morálnejšie je priznať si chybu □ morálna autorita kto dôsledne dodržiava mravné a etické normy, a preto je vážený v spoločnosti; morálny kódex základné mravné a etické normy spoločnosti; morálny zákon (v človeku) vnútorný princíp, ktorý nedovoľuje človeku robiť veci v rozpore s právom, morálkou a dôstojnosťou ◘ fraz. morálna facka výčitka, zahanbenie, ktoré má zasiahnuť česť, svedomie niekoho
morálny príd. ‹l›
1. týkajúci sa mravnosti, z nej vyplývajúci, týkajúci sa psychickej, duchovnej stránky človeka al. z nej vyplývajúci, mravný (op. amorálny): m. poriadok, zákon; m-a sila, pomoc; m-e konanie; m. kódex súbor pravidiel morálky, ktorými sa riadi konanie ľudí v určitej spoločnosti
2. ekon. m-e opotrebovanie fondov technické, konštrukčné zastarávanie, znehodnocovanie objavom dokonalejších výrobkov;
morálne prísl.: m. zvíťaziť; m. vyspelý človek;
morálnosť -ti ž.: chápanie m-i
duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť
p. aj duševný
2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp
3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie
morálny 1. týkajúci sa morálky, zodpovedajúci morálke (op. amorálny, nemorálny) • etický (op. neetický): morálne, etické právo; morálne, etické princípy • mravný (op. nemravný): morálny, mravný prehrešok; byť morálny, mravný • zastar. moralitný (Štúr)
p. aj mravný 1
2. p. duchovný1 1
mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok
p. aj morálny 1
1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti, mravný: m. čin, m. život, m. človek;
2. týkajúci sa mravov: m-e zásady, m-e stanovisko, m. poklesok, m. úpadok; m-e bahno mravný úpadok;
3. duchovný (op. materiálny): m-a bieda, škoda, m-a podpora, pomoc, m-a povinnosť, zodpovednosť, sila
● hovor. m-a facka zahanbenie niekoho;
morálnosť, -ti ž. mravnosť