morálny príd.
1. týkajúci sa morálky; vyhovujúci morálke, mravný: m-e zásady; m. čin, prístup
2. duchovný, op. materiálny: m-a pomoc, sila;
pren. m-e opotrebenie stroja jeho zastaranie z hľadiska súčasnej techniky
● m-a facka výčitka, zahanbenie; prehra;
morálne prísl.;
morálnosť -i ž.
morálnosť -ti ž.
morálnosť -ti ž. ▶ mravný, etický, morálny ráz, charakter niečoho; vlastnosť toho, kto koná v súlade s mravnosťou, etikou, al. toho, čo je v súlade s mravnosťou: občianska m.; m. reklamy; zmysel pre m.; úvahy o morálnosti; presadzovať m. v ekonomike, politike; rozhodovať o morálnosti či nemorálnosti skutku
morálny príd. ‹l›
1. týkajúci sa mravnosti, z nej vyplývajúci, týkajúci sa psychickej, duchovnej stránky človeka al. z nej vyplývajúci, mravný (op. amorálny): m. poriadok, zákon; m-a sila, pomoc; m-e konanie; m. kódex súbor pravidiel morálky, ktorými sa riadi konanie ľudí v určitej spoločnosti
2. ekon. m-e opotrebovanie fondov technické, konštrukčné zastarávanie, znehodnocovanie objavom dokonalejších výrobkov;
morálne prísl.: m. zvíťaziť; m. vyspelý človek;
morálnosť -ti ž.: chápanie m-i
1. vyhovujúci požiadavkám mravnosti, mravný: m. čin, m. život, m. človek;
2. týkajúci sa mravov: m-e zásady, m-e stanovisko, m. poklesok, m. úpadok; m-e bahno mravný úpadok;
3. duchovný (op. materiálny): m-a bieda, škoda, m-a podpora, pomoc, m-a povinnosť, zodpovednosť, sila
● hovor. m-a facka zahanbenie niekoho;
morálnosť, -ti ž. mravnosť