monumentálny príd. pôsobiaci svojou mohutnosťou, výrazovou silou, veľkolepý, mohutný: m. palác, chrám, m-e dielo;
monumentálne prísl.: m. pôsobiť;
monumentálnosť -i ž.
monumentálnosť -ti ž.
monumentálnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je monumentálne, čo pôsobí veľkolepo, mohutne, čo sa vyznačuje výrazovou silou, oslavnosťou, vznešenosťou: m. stavby; pyramídy nás svojou monumentálnosťou privádzajú do úžasu; Orava má v sebe monumentálnosť ako svoju neoddeliteľnú súčasť. [J. Johanides]
monumentálny príd. ‹l› mocne, veľkolepo pôsobiaci, mohutný, veľkolepý: m-e dielo, umenie, m-a stavba; výtv. m-e písmo používané na slávnostné nápisy;
monumentálne prísl. m. pôsobiť;
monumentalita kvalita veci al. javu prejavujúca sa v schopnosti pôsobiť rozmermi, tvarom al. dôležitosťou • monumentálnosť: monumentalita, monumentálnosť kostola • mohutnosť • veľkoleposť • veľkosť • lesk: lesk panovníckeho trónu
p. aj lesk 2
monumentálnosť p. monumentalita
monumentálny príd. mohutne pôsobiaci, majúci veľké rozmery, veľkolepý: m-a budova, m-e dielo; m-e sochárstvo vytvárajúce monumentálne sochy;
monumentálne prísl.: pôsobiť m.;
monumentálnosť, -ti ž.