monumentálny príd. pôsobiaci svojou mohutnosťou, výrazovou silou, veľkolepý, mohutný: m. palác, chrám, m-e dielo;
monumentálne prísl.: m. pôsobiť;
monumentálnosť -i ž.
monumentálne 2. st. -nejšie prísl.
monumentálne 2. st. -nejšie prísl. ▶ pôsobiac veľkolepo, mohutne; vyznačujúc sa výrazovou silou, oslavnosťou, vznešenosťou: m. sa týčiaci pamätník; m. vyznievajúci záver poémy; Rúfus sa vo svojich monumentálne tesaných veršoch usiluje podať esenciu života slovenského roľníka (liptovského rodáka). [J. Buzássy]; Divákov výstavy prekvapí, že niektoré miniatúrne, drobné dielka exlibrisu môžu pôsobiť monumentálnejšie ako niektoré veľké grafické listy. [LT 1998]
monumentálny príd. ‹l› mocne, veľkolepo pôsobiaci, mohutný, veľkolepý: m-e dielo, umenie, m-a stavba; výtv. m-e písmo používané na slávnostné nápisy;
monumentálne prísl. m. pôsobiť;
monumentálnosť -ti ž.
monumentálny príd. mohutne pôsobiaci, majúci veľké rozmery, veľkolepý: m-a budova, m-e dielo; m-e sochárstvo vytvárajúce monumentálne sochy;
monumentálne prísl.: pôsobiť m.;
monumentálnosť, -ti ž.