Mongol -la pl. N -li m.
Mongol -la pl. N -li m. 1. ▶ obyvateľ Mongolska: kočovní Mongoli chovajú jaky; štvrtina Mongolov žije v hlavnom meste 2. hist. ▶ označenie príslušníka národov, národností a kmeňov mongolskej vetvy altajskej jazykovej skupiny, obývajúcich územie strednej Ázie: obrana pred nájazdmi Mongolov; Mongoli vytvorili v stredoveku veľkú ríšu 3. mongol star. lek. ▶ človek s Downovým syndrómom, vrodenou anomáliou prejavujúcou sa oneskoreným mentálnym vývojom a typickým mongoloidným vzhľadom: vyšetriť, určiť diagnózu mongola ◘ fraz. písať ako mongol písať nezrozumiteľne; byť z niečoho mongol byť zmätený, nechápať niečo ▷ Mongolka -ky -liek ž. k 1: V Ulan-Ude doplnila kupé Mongolka s drobnučkou sestrou. [Slo 2000]
Mongolsko -ka s. vnútrozemský štát v strednej a vo východnej Ázii na severe susediaci s Ruskou federáciou a na juhu s Čínskou ľudovou republikou, Mongolská republika: západné M.; riedko osídlené oblasti Mongolska; cestovať po Mongolsku; v Mongolsku je najstaršie chránené územie na svete; obyvateľské ↗ Mongol
mongol1 -a mn. N -i m. ‹VM› slang. mongoloidné dieťa, človek
mongol2 -u m. ‹VM› text. tkanina z umelého hodvábu
Mongol, -a m.
1. príslušník mongolského národa, žijúceho v Mongolskej ľudovej republike;
2. Mongoli hist. obyvateľstvo žltého plemena, žijúce kedysi v Strednej Ázii;
3. mongol príslušník žltého čiže mongolského plemena;
Mongolka, -y, -liek ž. k 1;
mongolka ž. k 3;
Mongolsko, -a str. krajina v Strednej Ázii;
mongolský príd.: m. ľud; Mongolská ľudová republika; hovor. m. výzor pripomínajúci mongolov; m-é oči šikmé
mongol m. (mongól) druh látky, hrubší hodváb (aj umelý): To je ni praví mongol (Rochovce ROŽ); Nabrala som na futro mongol (Červeník HLO); Kupila som sebe mongol na bľusku (Spiš. Štvrtok LVO); mongól (Sliače RUŽ, Bošáca TRČ); mongolový príd.: Naša Šára mala hrube peknú ružovú mongolovú blúzňu (Lapáš NIT); mongoloví (Chlebnice DK)