modloslužba -y -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo
modloslužba -by -žieb ž.
modloslužba -by -žieb ž. náb. ▶ uctievanie modiel, plastických podôb pohanských bohov al. iných kultových predmetov, idolatria; syn. modlárstvo, modloslužobníctvo: pohanská m.; oddávať sa, podľahnúť modloslužbe; odmietať pokušenie modloslužby; na miestach modloslužieb vyrastali svätyne; Nový zákon považuje lakomstvo za modloslužbu. Namiesto Boha vkladá lakomec svoju istotu do peňazí. [KN 2007]
modloslužba uctievanie modiel • modlárstvo • odb. idolatria
modloslužba, -a, -žieb ž. uctievanie modiel, modlárstvo, idolatria;
pren. prepiate obdivovanie, uctievanie, zbožňovanie niekoho al. niečoho: V triedach vyšších panuje modloslužba západných národov. (Záb.);
modloslužobný príd.: m-á úcta;
modloslužobne prísl.: m. zaľúbený (Vaj.)
modloslužba ž, modloslužobenstvo [-žeb-; -í] s uctievanie modiel, modlárstvo: pohrdag modlami a ohrozy se wsselikeho modloslužebenstwy (BAg 1585); knjže sedmohradské, horliwý následownjk modloslužby (SH 1786); (Židia) ohawnau pohanskau modloslužbu páchali (NSt 1793); modloslužobný [-žeb-] príd uctievajúci modly: hle, zostal (Mojžiš) prostrednikem, zastupcem a primluwcem mezi Bohem a lydem tym modloslužebnym (MS 1749); (mesto) bjlo modloslužebne (CS 18. st); -osť ž modlárstvo: od modloslužebnosti wislobozeni sme (TC 1631); Pawel w Athénách wiďel, že modloslužebnósti óddane gest mesto (KB 1756)