modliť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie (sa) nedok.
modlenie -nia -ní s. náb. ▶ povznesenie mysle k Bohu al. k svätým, vzývanie, uctievanie, prosenie Boha al. svätých prostredníctvom ustálených textov, voľnými slovami al. v myšlienkach; syn. modlitba: pravidelné, spoločné m.; vyzývať veriacich na m.; dni vyplnené modlením a pôstom; cirkev organizuje každodenné modlenia za odvrátenie katastrof ▷ ↗ i modliť sa
modliť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie (sa) nedok. 1. i náb. (ø; čo; za koho, za čo; ku komu) ▶ prejavovať vieru a vzťah povznesením mysle k Bohu al. k svätým prostredníctvom modlitieb al. voľnými slovami; orodovať za niekoho u Boha, prosiť Boha o uskutočnenie, splnenie niečoho, odriekať modlitby: vrúcne, úprimne sa m.; začali sa nahlas, potichu m.; m. sa za mamu, za otca; m. sa k svojmu anjelovi; spoločne sa modlia Otčenáš, Zdravas; modlili sa za uzdravenie, za duše mŕtvych; veriaci sa modlili v kostole, mešite, synagóge; Ruky má zopnuté ako pri modlení, trochu pripomína kňaza. [O. Šulaj a kol.] 2. expr. (s vedľajšou vetou) ▶ nástojčivo, naliehavo, veľmi si niečo želať: modlí sa, aby sa synovi nič nestalo; celou cestou sa modlili, aby nestretli nikoho známeho; Ja som sa len modlila, nech sa im ten útek podarí. [L. Mňačko] ▷ opak. modlievať sa -va sa -vajú sa -val sa: večer sa dlho modlieva; pravidelne sa modlievali ruženec; dok. k 1 ↗ pomodliť sa
modliť sa, -í, -ia, rozk. -i nedok. (bezpredm.; za koho, za čo, ku komu; čo) odbavovať, konať modlitby: vrúcne sa m.; m. sa k bohu; m. sa za niekoho, za niečo; m. sa ruženec, otčenáš;
opak. modlievať sa, -a, -ajú;
dok. pomodliť sa
modlievať sa p. modliť sa
modliť nedok. čiast. strsl a zsl viesť (malé dieťa) pri modlitbe jej predriekaním al. spoločným odriekaním: Ja so_moje ďeťi ľen do šťiroh rokou modľila, potom sa uš každuo samo muselo veďieť pomodľiť (Ležiachov MAR); Už (chlapec) zaspal. - A už je mollení? (Bzince p. Jav. NMV)
modliť sa nedok. csl odriekať modlitbu: Pri mrtvom sa modľia (Valča MAR); A ťen sa modľiu̯, kľakau̯, prežehnávau̯ sa, čo bou̯ aj evanjeľík (Lešť MK); Ti se nigdaj nemodlíš? (Kameňany REV); Ona uš tam sedzeu̯a jak kňes a modliu̯a sa (Záh. Bystrica BRA); I śe modľil, i tag ňidž ňema (Kanaš PRE) L. modľic śe pretkom (Niž. Hrabovec VRN) - predriekať modlitbu F. nije a nije, ani kebi sa ból mollel (Kočín PIE) - v nijakom prípade; molli sa, ňemolli sa, s práznéj misi ňenajjéš sa (Bošáca TRČ) - prostriedky na živobytie sa získavajú prácou; modlievať sa opak. Židofski kostol bol tam, choďiľi sa tam židofki modľevať (Slanica NÁM); Mollievalo sa v domoh a čil aj na cintoríňe (V. Maňa VRB); A tí ludé sa modlívali, u tíh mrtvích sa modlívalo (Ružindol TRN)
modliť ndk koho prosiť, obracať sa s prosbou na niekoho: pane nass, zadame, bychme mohli Pana Boha modliti (VARÍN 1485 SČL); modlijme tie, Kryste (BAg 1585); preto se upadujeme i tebe vernye modlyime, budz v nasém sivotze známi, prétziv sveta dlya ochrani (HPS 1752)
modliť sa ndk za koho, čo, (ku) komu, čomu, čo, nad kým, čím konať, odbavovať, odriekať modlitby: radij swaty Pawol, abychom se prede wssemi weczmi modlili za wsseczkych lidij (BAg 1585); ga otec mich ditek uprimne napomjnam, radnegi nech se modlia Panu Bohu (NECPALY 1664); to gsem slyssel z ust Mito Janka, že abi se bolo to wyno nikda nenarodilo, anny se nikda nebudem za to modlit (KRUPINA 1692); breviár se modlit (ASL 1747); katolicy cta a modla se ku swatym (PW 1752); swatj Wendelin modlil se nad nemocnim dobitkem (KT 1753); dosti gest za deň pět otčenássu se modliti (PrV 1767); tenkrát sá knez nad ňú (rodičkou) modlil (BN 1796) F. benedicere mensam: k stolu se modliti, pokrm pred geďenjm žehnati, požehnati (WU 1750) požehnať pokrm pred jedením; -ievať sa [-ie-, -év-, -ív-] frekv: daly sme kompanu, kteri sa modliewal za podrassku d 39 (KRUPINA 1709); Danyel trikrát za deň se modliwal (MP 1718); predessle w običegi mawal z aresstanti se modlewaty (LIPTOV 1773)