moderna -y ž. umel. smery z konca 19. a začiatku 20. stor.: európska, výtvarná, literárna m.;
modernista -u m. stúpenec moderny;
modernistický príd.: m-é smery
modernistický [-d-n-t-] -ká -ké príd.
modernistický [-d-n-t-] -ká -ké príd. umen., filoz. ▶ súvisiaci s modernou, s modernizmom, novými smermi v architektúre, urbanizme, umení a vo filozofii z konca 19. a zo začiatku 20. stor., vychádzajúcimi zo svetonázorových a filozofických koncepcií hľadajúcich nové, netradičné vyjadrenia postavenia človeka vo svete a v dejinách; príznačný pre modernizmus, pre modernistov: významný m. architekt; modernistické obytné budovy; výstava modernistických výtvarných diel; vnášať na javisko divadla významné modernistické podnety; mladí básnici šírili v slovenskej poézii modernistické smery
modernista -u m. (modernistka -y ž.) priekopník moderných smerov, stúpenec modernizmu;
modernistický príd.: m. štýl
modernizmus, -mu m.
1. snaha po modernosti, záľuba v modernosti: m. povojnovej generácie;
2. umelecký protirealistický smer, ktorý vznikol koncom XIX. stor. a žiadal prispôsobenie sa úpadkovému vkusu buržoázie;
modernista, -u m. stúpenec modernizmu;
modernistický príd.: m-é hnutie, umenie, m-á hudba