moderna -y ž. umel. smery z konca 19. a začiatku 20. stor.: európska, výtvarná, literárna m.;
modernista -u m. stúpenec moderny;
modernistický príd.: m-é smery
modernista [-d-n-] -tu pl. N -ti m.
modernista [-d-n-] -tu pl. N -ti m. umen., filoz. ▶ predstaviteľ, stúpenec moderny, modernizmu, nových smerov v architektúre, urbanizme, umení a vo filozofii z konca 19. a zo začiatku 20. stor., vychádzajúcich zo svetonázorových a filozofických koncepcií hľadajúcich nové, netradičné vyjadrenia postavenia človeka vo svete a v dejinách: hudobný, literárny, výtvarný m.; dielo nášho modernistu Martina Benku; v 20. storočí dostali architekti modernisti v meste veľký priestor; Hybnou silou rozvoja každej spoločnosti je zápas medzi tradicionalistami a modernistami. [Slo 2003] ▷ modernistka -ky -tiek ž.: krátke poviedky významnej modernistky
modernista -u m. (modernistka -y ž.) priekopník moderných smerov, stúpenec modernizmu;
modernistický príd.: m. štýl
modernizmus, -mu m.
1. snaha po modernosti, záľuba v modernosti: m. povojnovej generácie;
2. umelecký protirealistický smer, ktorý vznikol koncom XIX. stor. a žiadal prispôsobenie sa úpadkovému vkusu buržoázie;
modernista, -u m. stúpenec modernizmu;
modernistický príd.: m-é hnutie, umenie, m-á hudba