moderna -y ž. umel. smery z konca 19. a začiatku 20. stor.: európska, výtvarná, literárna m.;
modernista -u m. stúpenec moderny;
modernistický príd.: m-é smery
moderna [-d-] -ny ž.
moderna [-d-] -ny ž. ⟨fr.⟩ umen., filoz. ▶ súhrnné označenie niektorých avantgardných smerov v architektúre, urbanizme, umení a vo filozofii z konca 19. a zo začiatku 20. stor., vyznačujúcich sa potrebou odpovedať na výzvy vychádzajúce z nového sociálneho a kultúrneho postavenia človeka vo svete a v dejinách; syn. modernizmus: skorá, neskorá m.; slovenská hudobná m.; impresionizmus vytvoril základ moderny v maliarstve; odklon od historizujúcich imitujúcich slohov 19. storočia charakterizuje modernu v architektúre; lit. katolícka moderna literárny prúd v slovenskej literatúre v 30. rokoch 20. stor., založený na kresťanských a národných hodnotách a ovplyvnený estetickými postupmi modernej európskej poézie; slovenská moderna označenie skupiny autorov v slovenskej literatúre na začiatku 20. stor. (s jadrom v rokoch 1905 – 1912), ktorých tvorba akcentovala autorský subjekt a využívala poetiku impresionizmu, symbolizmu, secesie a expresionizmu
ivrit m., moderná hebrejčina semitský jazyk, ktorý vznikol v 19. stor. zo starej hebrejčiny, úradný jazyk Izraelského štátu (popri arabčine)
logica moderna [-ka] neskl. ž. ‹l› hist. filoz. vlastné logické úsilie (od polovice 13. stor.); pôvodne sa sústreďujúce hlavne na jazykovo-filozofické otázky
moderná hebrejčina → ivrit
moderna -y ž. ‹f›
1. moderný ráz, výtvor v tomto duchu: dávať prednosť tradícii pred m-ou
2. umel. súhrn umeleckých smerov z konca 19. a začiatku 20. stor., vtedy moderných: slovenská m. umelecké hnutie slov. literatúry v r. 1900 – 1918
moderna, -y ž. názov nových umeleckých smerov na konci XIX. a na začiatku XX. storočia: európska, slovenská m., literárna m.