modálny príd. lingv. kt. vyj. vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, spôsobový: m-e slovesá; m-a stránka vety;
modálne prísl.;
modálnosť -i ž. modálne vzťahy; modálny ráz
modálny -na -ne príd.
modálny -na -ne príd. 1. kniž. al. odb. ▶ súvisiaci s modalitou, možným spôsobom, akým sa niečo vykonáva, realizuje, al. s okolnosťami, za ktorých sa niečo vykonáva, realizuje: kombinovanie modálnych prostriedkov v prieskume; Zákazníci nakupujú služby tak, že sa nemusia starať o modálny proces prepravy svojich produktov. [HN 2007] □ dopr. modálna doprava kombinovaná doprava; elkom., inform. modálny režim režim, pri ktorom je okno aplikácie nadradené ostatným použitým oknám, a to tak, že ich vizuálne prekrýva, kým ho používateľ manuálne nezatvorí 2. log. ▶ súvisiaci s modalitou, so spôsobom hodnotenia určitého súdu, výroku a so spôsobom stvárnenia tohto súdu, výroku (ako niečoho, čo je možné, nevyhnutné, povinné a pod.): m. výrok; modálna analýza; modálna logika odvetvie logiky skúmajúce logickú štruktúru nevyhnutnosti a možnosti 3. lingv. ▶ súvisiaci s modalitou, s modálnosťou, so vzťahom hovoriaceho k deju výpovede: modálna platnosť vety; modálne slovesá pomocné slovesá vyjadrujúce vôľu, povinnosť, možnosť al. schopnosť konať dej, napr. chcieť, môcť, musieť; modálne príslovky vyjadrujúce nevyhnutnosť, potrebu al. vôľu konať dej obsiahnutý v infinitíve plnovýznamového slovesa al. vo vedľajšej vete, napr. treba, možno; modálne častice vyjadrujúce vôľu a postoj 4. hud. ▶ súvisiaci so spôsobom kompozície v inom usporiadaní ako v mol a dur: modálna skladba; Suchoňove modálne kompozície; m. koncept džezovej hudby; modálna harmónia v liturgickej hudbe
modálny príd. ‹l› odb. spôsobový: lingv. m-e slovesá nevyjadrujúce dej, ale vzťah obsahu výpovede k skutočnosti v chápaní hovoriaceho (napr. môžem, musím); práv. m-e nariadenie účelové; log. m-a logika zaoberajúca sa modalitami;
modálnosť -ti ž. lingv. modalita
modálny príd. spôsobový: gram. m-a veta, m-e sloveso vyjadrujúce vzťah hovoriaceho k deju;
modálnosť, -ti ž. modalita