mocnosť -i ž.
1. veľmoc: priemyselné m-i
2. stelesnenie nadprirodzenej (zlej) sily: temné m-i
mocnosť -ti -tí ž.
mocnosť -ti -tí ž. 1. ▶ politicky a ekonomicky mocný štát; syn. veľmoc: bývalá koloniálna m.; západné európske mocnosti; víťazné mocnosti ↗ i terminologické spojenie; vojensky najsilnejšie mocnosti sveta; stretnutie vrcholných predstaviteľov hlavných svetových mocností; nastoliť rovnováhu medzi mocnosťami; zasahovanie cudzej mocnosti do záležitostí iného štátu □ hist. ústredné, centrálne mocnosti počas prvej svetovej vojny označenie koalície Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Turecka a Bulharska; víťazné mocnosti a) (v 1. svetovej vojne) Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, USA, Japonsko a ich spojenci b) (v 2. svetovej vojne) ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko a ich spojenci; polit. jadrové mocnosti držitelia jadrových zbraní 2. obyč. pl. mocnosti ▶ nadprirodzená bytosť al. sila: temné, zlé, pekelné mocnosti; Je nesporné, že držitelia pozemskej moci sa často obracali o pomoc k nebeským mocnostiam. [DF 2000] 3. iba sg. geol. ▶ najkratšia vzdialenosť medzi dvomi rovnobežnými hraničnými plochami geologického telesa, hrúbka: m. ľadu, pôdy; m. zemskej kôry
hrúbka rozmer priemeru geologickej vrstvy • odb. mocnosť: hrúbka, mocnosť vrstvy pôdy
mocnosť 1. p. štát 2. p. hrúbka
štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)
mocnosť, -ti ž.
1. veľký, mocný štát: SSSR je veľká priemyselná m.; západné m-i veľké kapitalistické štáty západnej Európy a USA; koloniálne m-i štáty vykorisťujúce kolónie;
2. nadprirodzená sila v rozprávkach al. v predstavách poverčivých ľudí (najčastejšie v mn. č.): dobré, zlé, temné m-i;
3. čo má moc, silu, vplyv: Odmrštený milenec, pomsta: to sú veľké mocnosti. (Kuk.)
4. geol. hrúbka: m. vrstvy pôdy;
5. zastar. telesná sila: Nie je taký slabý, má on v sebe mocnosť. (J. Kráľ)
mocnosť ž. sila, pevnosť: Keť príďe naň (na ľan) sľnko a zaskňe a už aňi ňeobelie, ale svoju mocnozď zato má (Zuberec TRS)
mocnosť ž 1. (prirodzená) schopnosť, možnosť niečo vykonať: gsi wudcem tweho žiwota, twich mocnosti, twich smisluw (SK 1697); pro potestate: podle mocnosti, možnosti; potestas tibi fuit: mocnost sy mel na to; tractatio vocis in nobis est: nam se dala na mlúweni mocnost (KS 1763) 2. fyzická a duševná sila; moc, vplyv, účinok: degž nám mocnost, ať premužeme diabelskú zlost (CC 1655); gestli z užitku, mocnosti ma se saud o wjne nesti, lepšj wjno nežli woda (SR 17. st); otcy pričjtuge se mocnost spusobowatj (MP 1718); (Boh) polamal mocnosti sstjt, meč (KB 1757); wssecy lide wedeli o bozkeg mocnosti (GŠ 1758); mocnost rečy te ustawične umisl mug napomjnala (VP 1764) 3. náb obyč pl nadprirodzené sily, bytosti: bug mame z diablem a z geho mocnostmy (TC 1631); wyznáwame wssyckny angele, nebesa y wsseliyaké mocnosti (CC 1655) 4. vládnutie, vláda; (o osobe) vládca: dominium: wladarstwy, mocnost; potestates: predné úradi, mocnosti, predny páni (KS 1763); nenj bogowanj nassé proti telu a krwi, ale proti knjžatum a mocnostem (VP 1764); (Boh) gest slawa wsseho knjžatstwa a mocnosti (SlK 1766-80) 5. právomoc: mužeme wysswečenj, zapissy obligacy, mocnosti wyhotowiti (WZ 1797) splnomocnenie