mocnár -a m. kniž.
1. kto má moc nad niečím, vládca: bankoví, politickí m-i
2. monarcha, panovník: rakúsko-uhorskí m-i;
mocnársky príd. i prísl.;
mocnárstvo -a s. zastar. monarchia
mocnárstvo -va -tiev s.
mocnárstvo -va -tiev s. 1. kniž. al. publ. ▶ štátny útvar na čele s dedičným, niekedy aj doživotne voleným vládcom, mocnárom, monarchia: despotické, autokratické mocnárstva; rozpad kľúčových európskych mocnárstiev v rokoch 1917 – 1918 2. iba sg. arch. ▶ habsburská monarchia do r. 1918, Rakúsko-Uhorsko: zánik mocnárstva; kúpele boli preslávené aj za hranicami mocnárstva; V kaviarni Centrál vyhráva cigánska hudba pesničky národov starého mocnárstva. [L. Ballek]; Za mocnárstva visel obraz cisára pána v každej školskej triede, v každej úradnej miestnosti. [LT 2001]
štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)
mocnár, -a m.
1. arch. vládca, panovník: zmluvy so susednými mocnármi (Kal.); hrdá povaha mocnára (Fig.);
2. kto má moc, vplyvný človek: politickí m-i;
3. zried. silák silný človek: Keby syn bol nejaký Samson — mocnár, ale je človek slabo urastený. (Tim.);
mocnárka, -y, -rok ž.;
mocnárstvo, -a, -tiev str. arch. štát riadený panovníkom, kráľovstvo, monarchia: rakúsko-uhorské m.