mocnár -a m. kniž.
1. kto má moc nad niečím, vládca: bankoví, politickí m-i
2. monarcha, panovník: rakúsko-uhorskí m-i;
mocnársky príd. i prísl.;
mocnárstvo -a s. zastar. monarchia
mocnár -ra pl. N -ri m.
mocnár -ra pl. N -ri m. 1. kniž. ▶ osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou, celoživotný vládca, monarcha, panovník, vladár: rakúsko-uhorský m. cisár František Jozef I.; prejav vrtošivej vôle mocnára; mocnári stredovekého sveta; Herodes sa usiloval získať priazeň rímskych mocnárov 2. pejor. ▶ kto má (v súčasnosti) moc, predstaviteľ moci, pán: novodobí, súčasní, vojnychtiví mocnári; podlizovať sa mocnárom tohto sveta
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
mocnár 1. p. panovník 2. p. hodnostár
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
mocnár, -a m.
1. arch. vládca, panovník: zmluvy so susednými mocnármi (Kal.); hrdá povaha mocnára (Fig.);
2. kto má moc, vplyvný človek: politickí m-i;
3. zried. silák silný človek: Keby syn bol nejaký Samson — mocnár, ale je človek slabo urastený. (Tim.);
mocnárka, -y, -rok ž.;
mocnárstvo, -a, -tiev str. arch. štát riadený panovníkom, kráľovstvo, monarchia: rakúsko-uhorské m.
mocnár m. bohatý, vplyvný, zámožný človek: Ondro je mocnárom v dedžine (Kameňany REV)
mocnár m vládca, panovník: artikule czisarow, knižet, mocznarow a wsseg wrchnosti swetskeg (TC 1631); powecte y wi, kteri (ste) nekdy bili mocnarowe, ciesarowe a kralowe, co bi ste dali za gedno času okamzeni? (MS 1758); od tegto bázni ani weliký sweta mocnárowe oslobozeni negsu (ŽP 1788); Pan nebeskj mocnaruw ze stolice zwrhuge (CS 18. st); -sky príd: tyrannicus: mocnárský (PD 18. st)