mocipán -a m. pejor. vládca: fašistickí m-i
mocipán -na pl. N -ni m.
mocipán -na pl. N -ni m. 1. ▶ (vo feudalizme) kto má neobmedzenú moc nad istým územím, vládca: uhorskí mocipáni; Ctibor, m. Beckovského hradu; závislosť od franských mocipánov; niektoré mestá založil kráľ alebo iný m. 2. pejor. ▶ kto má (v súčasnosti) moc, rozhodujúce postavenie a vplyv, predstaviteľ moci: praktiky súčasných mocipánov; hrať sa na novodobého mocipána; Vtedajší mocipáni rozšafne rozdávali štátny majetok sebe i svojim prívržencom. [Sme 1999]
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
mocipán p. panovník
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
mocipán, -a m. pejor. kto má moc, vládu: feudálni, fašistickí m-i;
mocipánstvo, -a str. moc, vláda (Gab.)