mocenský príd. opierajúci sa o moc; týkajúci sa moci: m. vplyv, vzťah; m. boj o moc;
mocensky prísl.: m. postupovať, rozhodovať
mocenský -ká -ké príd.
mocensky prísl.
mocenský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s mocou, so spravovaním štátu al. nejakého spoločenského celku; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc, o prevahu, o rozhodujúci vplyv: mocenské zložky štátu; mocenské elity; mocenské centrum; mocenské nástroje, záujmy, prostriedky; m. boj; analýza mocenských vzťahov; zmena mocenských pomerov vo vláde; mať mocenské ambície; získať, upevniť mocenské postavenie
mocensky prísl. 1. ▶ so zreteľom na moc, politickú prevahu: m. významné inštitúcie; m. motivovaný postoj 2. ▶ príznačne pre moc, mocenskú prevahu; z pozície moci, sily: m. arogantný prístup; m. sa správať; vystupovať m. a nadradene; rozhodovať o veciach m.; m. presadzovať zvýhodnenie jednej skupiny; m. ovládnuť určité územie
Močenok -nka L -nku m. obec na západnom Slovensku v Šalianskom okrese severovýchodne od Šale;
Močenčan -na pl. N -nia m.;
Močenčanka -ky -niek ž.;
močenský -ká -ké príd.
mocenský majúci moc; opierajúci sa al. usilujúci sa o moc: viesť rokovanie z mocenskej pozície; uplatňovať mocenskú politiku voči iným štátom • vplyvný (opierajúci sa o vplyv): získať mocenské, vplyvné postavenie • diktátorský (opierajúci sa o neobmedzenú moc): uplatňovať diktátorské metódy • vládychtivý • vládybažný • mocichtivý (usilujúci sa o moc, o vládu): presadzovať vládychtivé, vládybažné, mocichtivé záujmy politických strán • svetovládny (usilujúci sa ovládnuť svet): svetovládne plány • veľmocenský • imperiálny: mocenská, veľmocenská, imperiálna politika štátov • vládny (majúci vládu): pracovať v mocenských, vládnych orgánoch
mocenský príd. vplyvný, rozhodujúci; týkajúci sa moci: m-é postavenie, m-á pozícia; m-á prevaha, m-é záujmy;